Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Psychosociálne riziká a BOZP
Dátum: Rubrika: ODPORÚČAME Zo seriálu: Psychosociálne riziká a BOZP
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Podniky, ktoré nevykonávajú pravidelné hodnotenia rizík, ako hlavné dôvody uvádzajú, že riziká a nebezpečenstvá sú už známe (83 %) a že nemajú žiadne väčšie problémy (80 %). Psychosociálne riziká sa vnímajú ako náročnejšie než iné riziká. Takmer každá piata z organizácií, ktoré uviedli povinnosť zaoberať sa problémovými zákazníkmi alebo vystavenie časovému tlaku, tiež uviedla, že jej chýbajú informácie alebo vhodné nástroje na účinné odstránenie tohto rizika. Tento výrok bývalej riaditeľky Európskej agentúry pre BOZP vystihuje každodennú realitu a situáciu v oblasti posudzovania rizík, a najmä tých psychosociálnych aj v našich podmienkach. Počet ľudí vystavených psychosociálnym rizikám rastie. Pracovné prostredie sa výrazne mení z dôvodu zavádzania nových technológií, materiálov a pracovných procesov. Zmeny v rozvrhnutí, organizácii a riadení práce môžu vyvolať vznik nových rizikových oblastí, čo môže spôsobiť zvýšenie miery stresu a v konečnom dôsledku viesť k závažnému poškodeniu duševného a telesného zdravia. V predkladanom príspevku postupne predstavíme psychosociálne riziká, ich posudzovanie, hodnotenie, metodiky posudzovania a ich elimináciu na pracoviskách.
Psychosociálne riziká a stres súvisiaci s prácou patria v súčasnosti k najzávažnejším otázkam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vo veľkej miere ovplyvňujú zdravie jednotlivcov, organizácie aj ekonomiku štátu. Asi polovica európskych zamestnancov uvádza, že stres na pracovisku je pre nich bežný a so stresom súvisí aj polovica všetkých vymeškaných pracovných dní. Tak ako mnohé iné problémy týkajúce sa psychického zdravia, aj stres býva často nepochopený alebo stigmatizovaný. Ak sa však bude na psychosociálne riziká a stres nazerať ako na organizačnú záležitosť a nie ako na zlyhanie jednotlivca, možno ich riadiť rovnako dobre ako ktorékoľvek iné bezpečnostné a zdravotné riziká na pracovisku.
Hodnoteniu psychickej pracovnej záťaže sa v posledných rokoch začína venovať zvýšená pozornosť. Výsledky doterajších štatistických hodnotení psychickej záťaže na pracovisku poukazujú na zvýšený výskyt prevalencie symptómov stresu medzi pracovníkmi nielen v štátoch EÚ, ale aj v iných krajinách, ktoré tvoria druhú najväčšiu príčinu zdravotných problémov v práci (prvé sú ochorenia podporno-pohybového systému). Neprimeraná psychická pracovná záťaž a stres na pracovisku prispieva k pracovným absenciám zapríčineným chorobou, a tým aj k ekonomickým stratám tak pre podniky, ako aj pre poisťovne. Je potrebné uvedomiť si negatívny vplyv stresu a celkovej psychosociálnej záťaže na podnikanie. Ekonomický dopad zvýšeného výskytu uvedených faktorov zahŕňa zníženie produktivity a celkovej výkonnosti organizácie, zvýšený počet absencií, tzv. príliš dôslednú dochádzku (zamestnanec príde do práce, keď je chorý a nie je schopný odvádzať požadovaný výkon) a zvýšenú mieru nehôd a úrazov. Absencie vyvolané psychickými problémami sú obvykle dlhšie než tie, ktoré vznikajú z iných dôvodov.
Odhadované náklady pre podniky a spoločnosť sú významné a na úrovni štátov sa vyčísľujú v miliardách eur. Riadenie stresu nie je len morálnou povinnosťou riadiacich pracovníkov a dobrou investíciou pre zamestnancov, ale aj zákonnou požiadavkou ustanovenou v rámcovej smernici 89/391/EHS, ktorú podporujú rámcové dohody sociálnych partnerov o strese súvisiacom s prácou a obťažovaní a násilí pri práci. Psychosociálne riziká na pracovisku a problematika duševného zdravia sú citlivou témou, okolo ktorej panuje mnoho nedorozumení. Európska agentúra pre BOZP (ďalej len "EU-OSHA") uvádza, že k hlavným psychosociálnym rizikám patria nové formy pracovných zmlúv, neistota zamestnania, intenzifikácia práce, vysoké emocionálne nároky v zamestnaní (násilie v práci, zastrašovanie v práci, stres a iné) a nerovnováha medzi pracovným a osobným životom. (EU-OSHA, 2015)
V rámci Európskeho prieskumu podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER 2) sa zistilo, že viac ako 40% zamestnávateľov považuje riadenie psychosociálnych rizík za ťažšie ako riadenie tzv. tradičných rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ako hlavné prekážky sa uvádzajú citlivosť problematiky a nedostatok odborných znalostí. Na základe prieskumu medzi zamestnancami na vyššom stupni riadenia sa navyše zistilo, že takmer polovica z nich je presvedčená, že žiadny z ich zamestnancov počas svojho pracovného života nikdy nebude mať problém s duševným zdravím. Skutočnosťou je, že až každý šiesty zamestnanec bude trpieť poruchou duševného zdravia. Ak aj platí, že psychika človeka je zapojená pri každej pracovnej aktivite, vývoj smeruje k tomu, že čoraz viac druhov pracovných činností si vyžaduje najmä účasť psychickej zložky organizmu. Stotožňujúc sa s uvedeným výrokom ďalej možno doplniť, že celospoločenské zmeny si vyžiadali aj identifikáciu nových faktorov pracovného prostredia. Okrem faktorov psychickej pracovnej záťaže sa apeluje na existenciu a následky psychosociálnych faktorov.
Pozitívnym smerom dochádza k uvedomovaniu si, že ochrana fyzického zdravia, ale ekvivalentne i duševného zdravia má výrazný individuálny dopad s právnymi a mimoprávnymi dôsledkami na život jednotlivca. Predstavuje tiež jeden z rozhodujúcich ekonomických ukazovateľov pre zamestnávateľa. Z týchto dôvodov sa možno v čoraz väčšej miere stretávať s iniciatívami, ktoré apelujú na zmeny v prístupe k starostlivosti o všetky zložky zdravia zamestnancov (fyzickú, mentálnu a sociálnu). Aby bolo možné psychosociálne riziká posudzovať a v dostatočnej miere vyhodnotiť ich dopady na zdravie a psychiku zamestnancov, je potrebné ich samozrejme poznať. V oblasti posudzovania psychosociálnych rizík existujú niektoré medzery, ako napríklad neexistuje ucelený systém metód na posudzovanie rizika, a tieto riziká ich posudzovatelia nedokážu vhodne popísať a vyhodnotiť. Ďalej nie sú podrobne známe programy na znižovanie záťaže z psychosociálnych rizík.
Niekoľko terminologických pojmov vzťahujúcich sa k problematike psychosociálnych rizík:
-
psychická pracovná záťaž
je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií,-
psychická záťaž
je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom:
-
prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje vrátane pracovného prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie,
-
nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia.
Rozlišujú sa tri formy psychickej záťaže:
1.
senzorická,
2.
mentálna
3.
a emocionálna.
-
senzorická záťaž
vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému,-
mentálna záťaž
vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie,-
emocionálna záťaž
vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu,-
psychosociálna záťaž
je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a odobne,-
pracovné podmienky
predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese,-
pracovné prostredie
je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických, mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov; neštandardné pracovné prostredie je napríklad na pracovisku bez denného osvetlenia, pri práci v podzemí, vo výškach, pod vodou a podobne,-
práca vo vnútenom pracovnom tempe
je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb; nepatrí sem obsluha bežných, napríklad obrábacích strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám,-
monotónna práca
je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti, pričom 1. pohybová alebo úkonová monotónnosť je stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií, 2. výkonová monotónnosť je činnosť s prevahou percepčných zložiek a s malou účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov,-
operácia
je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha, pričom:
1.
operácie rôzneho druhu sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok,
2.
operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného predmetu, napríklad tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu,
-
úkon
je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania,-
práca pod časovým tlakom
je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho nástupu únavy,-
vplyvy narúšajúce sústredenie
sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie pri práci a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách, napríklad hluk na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné,-
sociálna interakcia
je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné slovné aj mimoslovné dorozumievanie sa alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami, alebo medzi skupinami; je determinovaná kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie, a môže byť závažným stresogénnym činiteľom,-
zodpovednosť
je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom a činnostiam, charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík; ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či zverených hodnôt,-
riziko ohrozenia života a zdravia
vlastného alebo iných osôb pri práci je väčšia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí; v pracovnom procese pôsobí ako záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržovanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a seba kontrolované vykonávanie činnosti,-
fyzická nepohoda
je na účely vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci pocit fyzického obmedzenia a záťaže pri práci, ktoré sťažujú pracovný výkon, môže byť spôsobená fyzickou námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu, videnie alebo sluch,-
odozva organizmu na záťaž
sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií, pričom meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických funkcií a hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej úlohe,-
subjektívna odozva zamestnanca na záťaž
je parameter, ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom dianí a prežívaní, pričom zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnanca na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom,-
najvyšší stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž
sú súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, pričom:
1.
tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre,
2.
konkrétna interpretácia najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 5 časti B k vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci,
-
psychické preťaženie
je psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon,-
monotónnosť
je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, monotónnej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie,-
nešpecifické preťaženie
je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti; v protiklade k monotónii je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.Kým problematika fyzikálnych (fyzických, chemických a biologických) rizikových faktorov práce je viac-menej stabilizovaná (napr. Flaspoler, Reinert, Brun et al., 2005, Brun et al., 2007, Brun et al., 2009), diskusia okolo podstaty a klasifikácie psychosociálnych faktorov je stále intenzívna. Je to preto, že sa nimi rozumejú také charakteristiky práce, ktoré nemajú fyzickú povahu, a teda sú reflektované subjektívne. Môžu mať aj charakter objektívnych požiadaviek na pracovnú činnosť (napr. časové nároky, monotónia), ale môže to byť aj výsledok subjektívneho posúdenia predpokladov (spôsobilostí) pracovníka takýmto požiadavkám vyhovieť.
Psychosociálne faktory, ktoré môžu spôsobiť pracovnú záťaž, možno rozčleniť do dvoch základných kategórií, a to: z hľadiska priameho alebo nepriameho vplyvu na výkon pracovnej činnosti.
Psychosociálne riziká, ktoré majú priamy vplyv na výkon pracovnej činnosti (Michalík, 2015):
-
nadmerné nároky kladené na zamestnanca, príp. vystavenie fyzickému nebezpečenstvu,
-
nedostatok osobného vplyvu, napríklad absencia možnosti rozhodovania zamestnanca o spôsobe výkonu práce,
-
nedostatočná podpora zo strany nadriadených alebo spolupracovníkov,
-
nevyhovujúce alebo neprijateľné medziľudské vzťahy na pracovisku zamestnanca, napríklad obťažovanie, násilie, konflikty medzi zamestnancami, mobbing, bossing; konflikt rolí alebo ich nevyjasnené vymedzenie, t.j. zamestnanec neporozumel vlastným pracovným roliam a zodpovednostiam, príp. nedostatočné vymedzenie zo strany nadriadených,
-
nedostatočné riadenie zmien, t.j. nedostatočná angažovanosť zamestnancov do organizačných zmien zo strany manažmentu, nízka informovanosť a absencia spätnej väzby,
-
násilie zo strany tretích osôb, napríklad slovný atak alebo fyzické násilie, príp. hrozba voči zamestnancovi zo strany klienta, zákazníka.
Psychosociálne riziká, ktoré majú nepriamy vplyv na výkon pracovnej činnosti a sú
de facto
mimopracovné:-
nerovnováha medzi pracovným a osobným životom,
-
dôležité životné udalosti, napríklad rozvod, sťahovanie, tehotenstvo, starostlivosť o deti,
-
osobné a spoločenské problémy, napríklad závislosť na alkohole, drogách, nevyhovujúce životné podmienky,
-
medziľudské vzťahy, napríklad konflikty v rodinnom prostredí, s priateľmi, nedostatok podpory zo strany okolia, neurovnané osobné vzťahy,
-
financie, napríklad absencia finančných prostriedkov, finančné obavy,
-
choroba alebo strata blízkej osoby (Michalík, 2015).
Pri analyzovaní pracovného prostredia musí zamestnávateľ venovať významnú pozornosť psychosociálnym aspektom a rizikám práce, akými sú bezpečnosť práce, dodržiavanie pracovnoprávnych dojednaní, primerané pracovné podmienky, rodová rovnosť, diskriminácia na pracovisku, šikanovanie či morálne obťažovanie ako mobbing či bossing. Psychosociálne riziká, rizikové správanie a stres súvisiaci s prácou patria k najzávažnejším otázkam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vo veľkej miere ovplyvňujú zdravie zamestnancov.
Medzinárodná organizácia práce (ďalej len "MOP") predstavila myšlienku a definíciu psychosociálnych faktorov práce už v roku 1986. Vymedzuje ich ako interakcie medzi pracovným prostredím, obsahom práce, organizačnými podmienkami a kapacitami, potrebami, kultúrou, osobnými mimopracovnými postojmi, ktoré prostredníctvom vnímania a skúseností môžu mať vplyv na zdravie, pracovný výkon a spokojnosť v práci. Psychosociálne riziká možno rozčleniť do desiatich oblastí podľa vzoru spracovaného Svetovou zdravotníckou organizáciou (ďalej len "WHO") ("Guidance on the European Framework for Psychosocial risk management - WHO 2008") na:
1.
Charakter práce,
2.
Pracovná záťaž, pracovné tempo,
3.
Rozvrhnutie práce,
4.
Rozhodovanie o práci,
5.
Pracovné prostredie a vybavenie,
6.
Firemná kultúra,
7.
Medziľudské vzťahy na pracovisku,
8.
Úloha a rola v organizácii,
9.
Kariérny postup,
10.
Zosúladenie práce a súkromia.
Tieto faktory sa chápu podľa Výrosta (Výrost, 2013) ako elementy pracovného prostredia a pracovnej činnosti, ktoré majú dopad na stav psychického zdravia pracovníka a v dôsledku toho aj na jeho výkon. Zahrňujú široké spektrum faktorov, od povahy a organizácie pracovných aktivít (napr. pracovná záťaž či termíny) až po medziľudské vzťahy (s nadriadenými, kolegami, či klientmi):
-
Psychologická opora - zvyšuje identitu jednotlivca ako súčasti organizácie, pocit spolupatričnosti, pracovnú spokojnosť, vernosť organizácii a pripútanie.
-
Kultúra organizácie - nepísané pravidlá, ktoré predstavujú mix hodnôt, postojov a očakávaní, regulujúcich správanie a spôsoby riešenia problémov.
-
Jasné vedenie - spôsob riadenia, ktorý uľahčuje pracovníkom poznanie, čo majú robiť a ako ich podiel práce prispieva k výsledkom celku.
-
Zdvorilosť a rešpekt - vo vzťahoch na rôznych úrovniach vo vnútri organizácie i navonok.
-
Psychologická pracovná zhoda - súlad medzi emocionálnymi a interpersonálnymi kompetenciami pracovníka, jeho pracovnými spôsobilosťami a jeho pracovnou pozíciou.
-
Rast a rozvoj - pracovné prostredie, ktoré stimuluje pracovníka k rozvoju jeho pracovných spôsobilostí.
-
Uznanie a odmena - adekvátna spätná väzba vyjadrená rôznymi formami oprávneného ocenenia výsledkov.
-
Zapojenie a vplyv - zapojenie pracovníka do diskusie o kľúčových otázkach/úlohách organizácie, pracovného tímu i jeho vlastných úlohách, a možnosť vplývať na prijaté rozhodnutia.
-
Manažment pracovného zaťaženia - súlad medzi pracovnými požiadavkami a zdrojmi (časové relácie, pracovné vybavenie a prostriedky, podpora).
-
Zaangažovanie - fyzické (vynaložená energia), emocionálne (pozitívny vzťah k vykonávanej práci), kognitívne (pozornosť venovaná práci, pohltenie prácou).
-
Rovnováha - medzi požiadavkami práce - pracovným životom, požiadavkami rodiny - rodinným životom a osobným životom.
-
Psychologická ochrana - pracovné prostredie, ktoré umožňuje prejaviť svoj názor, pýtať sa a požadovať odpovede, upozorňovať na problémy a chyby, prinášať a propagovať nové idey, bez strachu z negatívnych dôsledkov pre seba, svoju prácu a svoju kariéru.
-
Ochrana fyzického bezpečia - úroveň praktických opatrení pre jej zabezpečenie, od prípravy a výcviku pre výkon pracovných činností, cez opatrenia prijaté pre bezpečný výkon úloh, až po systém prevencie a riešenia pracovných incidentov.
Psychosociálne vplyvy - faktory pracovného prostredia nie sú z hľadiska právnej úpravy výslovne vymedzené ako zdraviu škodlivé faktory životného a pracovného prostredia. Možno ich vnímať však ako súčasť kategórie faktorov zaťažujúcich ľudský organizmus vyplývajúcich zo životných podmienok, nepriaznivo ovplyvňujúcich fyziologické a psychické funkcie ľudí. Psychosociálne faktory práce, pokiaľ negatívne ovplyvňujú psychické funkcie jednotlivcov, nepriaznivo pôsobia na zdravie ľudí, nechránia ho, nemožno ich predsa vnímať ako súčasť zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok [ktoré vymedzuje § 1 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako také, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú].
Psychosociálne riziká vznikajú v dôsledku zlého plánovania, organizácie a riadenia práce a tiež zlého sociálneho a pracovného kontextu, a môžu mať negatívne psychické, fyzické a sociálne dôsledky, ako sú stres súvisiaci s prácou, vyhorenie alebo depresia. Medzi pracovné podmienky, ktoré vedú k vzniku psychosociálnych rizík, patria napríklad:
-
nadmerné pracovné zaťaženie,
-
odporujúce si úlohy a nedostatočne jasné vymedzenie úloh,
-
nedostatočné zapojenie pracovníka do rozhodovania o veciach, ktoré sa ho týkajú, a nedostatočný vplyv na spôsob vykonávania práce,
-
zle riadená organizačná zmena, neistota zamestnania,
-
neúčinná komunikácia, nedostatok podpory zo strany vedenia alebo kolegov,
-
psychické a sexuálne obťažovanie, násilie z tretej strany.
To následne vplýva negatívne na organizáciu a prejavuje sa celkovo nízkym výkonom, zvýšeným počtom absencií, tzv. príliš dôslednou dochádzkou (zamestnanec príde do práce, keď je chorý a nie je schopný odvádzať požadovaný výkon) a zvýšenou mierou nehôd a úrazov.
Psychosociálne riziká podľa Zámečníkovej (Zámečníková, 2014) sú riziká súvisiace s negatívnymi psychologickými, fyzickými a sociálnymi faktormi, ktoré vyplývajú z nevhodnej organizácie a riadenia na pracovisku, ako aj zo zlých sociálnych vzťahov v práci:
-
nadmernej náročnosti práce a/alebo nedostatku času na splnenie úloh, rozporných požiadaviek a nedostatočnej zrozumiteľnosti úlohy pre zamestnanca,
-
nesúladu medzi nárokmi pracovného miesta a schopnosťami zamestnanca,
-
nevyužívania zručností zamestnanca, čo môže byť rovnakým zdrojom stresu ako ich nadmerné vyžadovanie,
-
nedostatočného zapojenia do prijímania rozhodnutí, ktoré sa týkajú zamestnanca a nedostatočného vplyvu na spôsob vykonávania práce,
-
práce osamote, najmä ak sa zamestnanec dostáva do styku s občanmi a klientmi a/alebo je vystavený násiliu tretej strany, ktoré môže nadobúdať podobu verbálnej agresie, neželaného sexuálneho záujmu a hrozby alebo skutočného fyzického násilia,
-
nedostatku podpory zo strany manažmentu a kolegov a zlých medziľudských vzťahov,
-
psychologického alebo sexuálneho obťažovania na pracovisku,
-
diskriminačného, ponižujúceho, oslabujúceho alebo zastrašujúceho správania vedúcich zamestnancov alebo kolegov voči zamestnancovi alebo skupine zamestnancov, nespravodlivého rozdeľovania práce, odmien, povýšení alebo kariérnych príležitostí,
-
neefektívnej komunikácie, zle riadených organizačných zmien a neistoty zamestnania,
-
problémov so zladením povinností v práci a doma. Ak požiadavky kladené na pracovníka a všetky vplyvy práce a pracovných podmienok nie sú adekvátne jeho vedomostiam, schopnostiam a možnostiam, nedokáže sa s nimi vyrovnať, dochádza pri práci k stresu.
Podľa EU-OSHA (2007) možno najčastejšie vznikajúce psychosociálne riziká rozdeliť do nasledujúcich piatich oblastí:
1.
Nové formy pracovných zmlúv a neistota zamestnania,
2.
Starnúca pracovná sila,
3.
Intenzifikácia práce,
4.
Vysoké emocionálne nároky v zamestnaní,
5.
Nerovnováha v pracovnom a osobnom živote.
Vplyv psychosociálnych rizikových faktorov v práci a pracovný stres majú zásadný dopad na duševné a fyzické zdravie z hľadiska dlhodobého pôsobenia. Ako konštatuje Židková (Židková 2002), psychická pracovná záťaž závisí od komplexných činiteľov psychologickej aj sociálnej povahy, preto je veľmi dôležité skúmať aj tieto činitele. Psychická záťaž vzniká vtedy, keď nároky práce a prostredia sú vyššie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia.
Najnovšie štatistiky hovoria, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí a na Slovensku viac ako 300 000. Počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Štatisticky ukazujú, že ľudia s duševnými ochoreniami zomierajú o 20 rokov skôr, je medzi nimi viac nezamestnaných, a sú chudobnejší ako zvyšok populácie. Len depresia stojí slovenskú ekonomiku ročne 71 mil. eur. Až 1 zo 6 obyvateľov v EÚ je postihnutý problémami týkajúcimi sa duševného zdravia, čo je celkovo viac ako 84 miliónov ľudí. OECD v tomto kontexte upozorňuje, že deteriorácia duševného zdravia nás môže v nasledujúcich rokoch stáť až 4% HDP ročne, cez úpadok produktivity a zvýšené sociálne náklady.
Zdravotné náklady na duševné poruchy tvoria však podľa odborníkov zhruba tretinu celkových nákladov. Ekonomiky jednotlivých krajín však stojí oveľa viac stratená ekonomická produktivita ľudí, ktorí kvôli duševným chorobám prestávajú chodiť do práce alebo v nej nie sú rovnako výkonní ako predtým. Podľa odborných analýz môže stratiť zamestnanec trpiaci depresiou kvôli nedostatočnej produktivite až 60 pracovných dní. Štatistiky navyše ukazujú, že približne 162 430 pacientov na Slovensku sa nelieči, a tak skutočný dopad neproduktívnej prítomnosti v práci je oveľa vyšší. Sociálne, teda nepriame náklady za pacientov s depresiou, tak celkovo predstavujú viac ako 48 mil. eur. (Uniqa, 2020)
WHO v dokumente Zdravie 2020 uvádza, že zdravie je hlavný spoločenský zdroj a hodnota - t.j. dobrý zdravotný stav obyvateľstva prináša osoh pre všetky odvetvia a pre celú spoločnosť, vytvárajúc z nej hodnotný zdroj. Dobrý zdravotný stav je dôležitým faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja a jeho dosahovanie je stredobodom záujmu jednotlivcov, rodín či komunít. Zlý zdravotný stav znižuje ľudský potenciál, vedie k stavom beznádeje a k odčerpávaniu zdrojov všetkých odvetví.
V súvislosti s duševným zdravím WHO (2013), uvádza túto definíciu:
"Duševné zdravie možno chápať ako stav pohody, v ktorom si osoba uvedomuje svoje schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežným stresom v živote, môže produktívne a úspešne pracovať a dokáže prispievať k svojmu spoločenstvu."
Duševné zdravie je stav pohody, ktorý je charakterizovaný dobrým pocitom, uspokojivými vzťahmi, ako aj schopnosťou zvládať záťažové situácie. Duševné zdravie ovplyvňuje spôsob, akým ľudia myslia, komunikujú, učia sa a rozvíjajú. Vnímaná pohoda posilňuje odolnosť a sebavedomie, ktoré sú potrebné na úspešné zapojenie sa do spoločenstva, spoločnosti, profesionálneho života a vzťahov. Duševné zdravie a duševná choroba sa často označujú ako opačné body kontinua. Z výskumu však vyplýva, že treba posudzovať dve kontinuá a že neprítomnosť duševnej choroby nemusí vždy znamenať skutočné duševné zdravie. Premenné ako preťažovanie, psychosociálny stres, depresie, syndróm vyhorenia, úzkostné a iné neurotické poruchy bývajú treťou najčastejšou príčinou absentérizmu a fluktuácie zamestnancov na európskych pracoviskách. A môžu byť následkom vzniku choroby z povolania.WHO vo svojej deklarácii o duševnom zdraví zdôrazňuje jeho význam, aj význam prevencie pred duševnými poruchami na pracovisku, prekonávaní stigmatizácie, diskriminácie a reintegrácie zamestnancov s takýmito ťažkosťami. Mnohé duševné poruchy patria v súčasnosti k hlavným príčinám invalidity zamestnancov. V niektorých ekonomicky rozvinutých krajinách až 40% príčin pracovnej neschopnosti sa prisudzuje duševným poruchám. Podľa WHO sa depresia s podielom 13,7% zaraďuje medzi hlavné príčiny pracovnej neschopnosti u zamestnancov v krajinách EÚ. Riziká pre duševné zdravie a pohodu môžu pochádzať z viacerých zdrojov vrátane zdrojov súvisiacich s pracoviskom, uvádza ich tabuľka č. 1.
Tab. č. 1
Príklady rizík pre duševné zdravie na pracovisku a mimo pracoviska
|
Zdroj rizika |
Rizikový faktor |
|
Osobný a sociálny |
genetika, predchádzajúce životné skúsenosti, životné udalosti, traumatické udalosti, sociálna podpora, schopnosti zvládania záťažových situácií zdroje, osobné zdravotné návyky, napríklad alkohol a drogy. |
|
Pracovisko |
náplň práce, pracovná záťaž a pracovné tempo, pracovný rozvrh, kontrola, prostredie a vybavenie, kultúra a funkcia organizácie, medziľudské vzťahy v práci, postavenie v organizácii, kariérny postup a rast, násilie a šikanovanie. |
|
Sociálno-ekonomický |
hospodárstvo a trh práce: a) hrozba nezamestnanosti a nezamestnanosť, b) typ pracovnej zmluvy, c) istota zamestnania, d) obmedzenie dostupnosti služieb, e) príjem. geografia právne predpisy: práca, sociálne zabezpečenie, BOZP. |
Zdroj: Upravené podľa publikáci
e autorov Op De Beeck, R. a Van Den Broek, K. a De Meyer, S. (2009). V: Haratau, T. a Wynne, R. (vyd.). Workplace health promotion: Definitions, methods and techniques. Romtens Foundation, Bukurešť.Použitá literatúra a zdroje:
[1] ČÍKOVÁ, A. - JAMNICKÁ, R. - KORDOŠOVÁ, M. - LETKOVÁ, N. 2020. Pracovný proces a psychická integrita človeka. Psychologické riziká nepretržitej prevádzky a ich vplyv na osobnostné limity zamestnancov. Analytický výstup, ESF PKSD, KOZ SR, 2020. Dostupné z: <https://www.kozsr.sk/wp-content/uploads/2020/12/NP_-AV08_final-2020-1.pdf>.
[2] EU-OSHA. 2007. Report - Expert forecast on emerging psychosocial risks related to occupational safety and health (OSH). Online. Dostupné z: <https://osha.europa.eu/en/publications/report-expert-forecast-emerging-psychosocial-risks-related-occupational-safety-and-health-osh>.
[3] EU-OSHA. 2015. Zhrnutie - Druhý európsky prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER 2), 2015, str. 3. Online. Dostupné z: <https://osha.europa.eu/sk/toolsand-publications/publications/reports/esener-ii-summary.pdf/view>.
[4] EU-OSHA. 2015. Európsky prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER). Dostupné z: <https://osha.europa.eu/sk/surveys-and-statisticsosh/esener>.
[5] FLASPOLER, E. - REINERT, D. - BRUN, E. et al. 2005. Expert forecast on emerging physical risks related to occupational safety and health. Luxembourg, Office for Offical Publication of the European Communities.
[6] ILO. 1986. PSYCHOSOCIAL FACTORS AT WORK: Recognition and control (No. 56), p. 3.
[7] KORDOŠOVÁ, M. - NOVOTNÝ, M. 2013. BOZP a rizikové faktory zamestnancov vekovej kategórie 50+. Uplatnenie starších osôb v pracovnom procese a návrhy opatrení na úrovni vybraných odvetvia a podniku. Správa z VU 2341. Inštitút pre výskum rodiny a práce. Bratislava, 2013.
[8] KORDOŠOVÁ, M. 2021. Vypracovanie programov a zavedenie mechanizmov použiteľných pre psychosociálne riziká na pracovisku, I. etapa. Správa z VÚ. IVPR, 2021. Dostupné z: <
https://ivpr.gov.sk/vypracovanie-programov-a-zavedenie-mechanizmov-pouzitelnych-pre-psychosocialne-rizika-na-pracovisku-i-etapa-miroslava-kordosova-2021/>.
[9] MICHALÍK, D. 2015. Psychosociální rizika ve firemní praxi. In Bezpečnost a hygiena práce. Roč. 7-8/2015, s. 37-38. ISSN 0006-0453.
[10] OECD 2021. "OECD Forum Series 2021: Addressing The Hidden Pandemic: The Impact Of COVID-19 On Mental Health".
[11] OP DE BEECK, R. - VAN DEN BROEK, K. - DE MEYER, S. 2009. In HARATAU, T. - WYNNE, R. (vyd.). Workplace health promotion: Definitions, methods and techniques. Romtens Foundation, Bukurešť.
[12] Uniqa. 2020. Počet psychických ochorení na Slovensku narastá, môžu viesť až k dlhodobej invalidite. Online. Dostupné z: <https://www.uniqa.sk/aktuality/pocet-psychickych-ochoreni-slovensku-narasta-mozu-viest-az-k-dlhodobej-invalidite.html>.
[13] VÝROST, J. 2013. Vplyv fyzikálnych a psychosociálnych rizikových faktorov na vnímanie bezpečia na pracovisku u žien a mužov v dátach European Working Conditions Survey 2010 (EWCS) (Impact of physical and psycho social risk factors on perceived work safety of women and men in the European Working Conditions Survey 2010 (EWCS) data.). Človek a Spoločnosť, 2013, Vol. 16, No. 1, pp. 1-12. Online. Dostupné z: <http://www.saske.sk/cas/public/media/6016/01_Vyrost_1.pdf>.
[14] WHO. 2013. Zdravie. 2020: a European policy framework and strategy for the 21st century. Copenhagen, WHO Regional Office for Europe, 2013. Online. Dostupné z: <https://www.enviroportal.sk/uploads/files/Vplyvy/Zdravie-2020-SK-1.pdf>.
[15] WHO. 2008. PRIMA-EF: Guidance on the European framework for psychosocial risk management: a resource for employer and worker representatives. World Health Organization. Dostupné z: <https://apps.who.int/iris/handle/10665/43966>.
[16] ZÁMEČNÍKOVÁ, M. 2014. Psychosociálne faktory práce - európske informačné kampane. Seminár Zdravé pracoviská bez stresu. 2014. Prezentácia. Bratislava, 2014.
[17] ŽIDKOVÁ, Z. 2002. Využití dotazníků k hodnocení psychické zátěže při práci. KHS Brno. České pracovní lékařství. 3 (2) 69-73.
[18] Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z.z.o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci. Zbierka zákonov č. 542/2007, čiastka 227.
https://www.epi.sk/zz/2007-542.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 7/2023
