Psychosociálne riziká a BOZP (3.)

Implementácia rámcovej dohody o pracovnom strese z roku 2004 (ďalej len "rámcová dohoda") sa stala obligatórnou pre všetky členské štáty zmluvných strán vrátane Slovenskej republiky. Znamenala významný posun v prístupe k problematike stresu súvisiaceho s prácou. Cieľom prijatia rámcovej dohody bolo zvýšiť povedomie a pochopenie stresu spojeného s prácou a upriamiť pozornosť na príznaky naznačujúce prítomnosť pracovného stresu na pracoviskách. Okrem popisu stresu uvádza niektoré jeho indikátory, faktory vyvolávajúce stres. V tomto dokumente je stres popisovaný ako stav, ktorý je sprevádzaný fyzickými, psychologickými alebo sociálnymi problémami alebo dysfunkciami. Cieľom tejto dohody bolo, ako je uvedené v dokumente, Je nutné konštatovať, že aj napriek obrovskej iniciatíve, ktorú vyvíjala Rada európskych spoločenstiev a ktorá má za cieľ podporovať zdravie pracovníkov, nebol v členských štátoch zaznamenaný pozitívny vplyv, ako očakávali odborníci a tvorcovia politiky.

Podobne taktiež rámcová smernica EÚ, 89/391/EH, o zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov na pracovisku, ktorá je referenčnou legislatívou pre členské štáty EÚ, sa implicitne a explicitne týka psychosociálnych otázok.

Cieľom rámcovej dohody o obťažovaní a násilí na pracovisku je:

V legislatíve SR je oblasť psychosociálnych rizík pokrytá nasledujúcimi ustanoveniami v legislatívnych dokumentoch:

- Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce")

Právna úprava pracovného stresu vo vnútroštátnej úprave je súčasťou všeobecného systému regulovania ochrany práce. Zákonník práce ako základný pracovnoprávny predpis reguláciu psychických faktorov neupravuje. Predstavuje iba všeobecnú úpravu ochrany práce, ktorá ukladá zamestnávateľovi povinnosť sústavne zaisťovať BOZP, vykonávať adekvátne opatrenia, zlepšovať úroveň ochrany práce a prispôsobovať ju meniacim sa skutočnostiam (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce).

- Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP")

Zákon o BOZP ako predpis upravujúci práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri zabezpečovaní BOZP, odkazuje na reguláciu psychickej pracovnej záťaže ako jedného z faktorov, proti ktorému je zamestnávateľ povinný prijímať opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov [§ 6 ods. 1 písm. e) zákona o BOZP]. Zákon uvádza, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný podľa § 6 ods. 1 písm. c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a podľa § 6 ods. 1 písm. e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

- Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia").

Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia upravuje požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, a tiež povinnosti fyzických a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) tohto zákona, je pracovné prostredie jedným z determinantov zdravia, t.j. jedným z faktorov určujúcich zdravie. Podľa tohto zákona sú pracovné podmienky Zdravé pracovné podmienky sú zákonom vymedzené ako tie, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú. Z uvedených ustanovení zákona možno vyvodiť záver o tom, že zdravie človeka je ovplyvňované pracovnými podmienkami a kladné pôsobenie na zdravie človeka v pracovnom prostredí musí zahŕňať pôsobenie nielen na fyziologickej, biologickej a fyzikálnej úrovni, ale tiež také pôsobenie psychologických faktorov, ktoré zdravie človeka nezhoršujú (nepôsobia nepriaznivo) a kladne ho ovplyvňujú.

Povinnosť zamestnávateľa v oblasti ochrany psychického zdravia je konkretizovaná v