Predpoklady platnosti pravidiel bezpečnosti práce

Pretože porušenie predpisov bezpečnosti práce zamestnancom predstavuje porušenie pracovnej disciplíny, či už menej závažné alebo obzvlášť závažné, a prípady porušenia pracovnej disciplíny sú u zamestná­vateľa ustanovené v pracovnom poriadku, je pracovný poriadok významným vnútorným normatívnym predpisom, ktorý upravuje prípady porušenia bezpečnosti práce.

Pracovný poriadok predstavuje významný vnútorný normatívny predpis, ktorý upravuje špecifické právne podmienky u zamestnávateľa, ktoré môžu nastať. V praktickej rovine totiž zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") neustanovuje všetky prípady, ktoré môžu nastať v rámci pracovnoprávneho vzťahu, a preto ponecháva určitý priestor pre pracovný poriadok, ktorý je konkretizáciou jednotlivých jeho ustanovení. O uvedenom svedčí aj § 84 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

Tak napríklad jednotlivé prípady porušenia pracovnej disciplíny porušením noriem bezpečnosti práce zamestnancom Zákonník práce nekonkretizuje, hoci s jej porušením spája možné nepriaznivé následky pre zamestnanca, pričom v konečnom dôsledku môže dôjsť aj k skončeniu pracovného pomeru. Pokiaľ dôjde k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny na úseku bezpečnosti práce, možno s ňou spojiť okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktoré predstavuje okamžité, jednostranné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom.

Pracovný poriadok nemôže byť jednostranným právnym aktom zamestnávateľa, ale musí byť výsledkom konsenzu vôle zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov, pokiaľ sú u zamestnávateľa ustanovení. Pracovný poriadok totiž ustanovuje normy, ktoré sa týkajú správania sa zamestnancov v pracovnom pomere aj na úseku bezpečnosti práce, a preto je potrebné, aby boli zamestnanci s normami pracovného poriadku riadne oboznámení, a to počas celého trvania pracovného pomeru. Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný; pritom ide o kogentnú právnu úpravu, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Pracovný poriadok je konkretizáciou jednotlivých ustanovení Zákonníka práce, a preto sa nesmie s ním dostať do rozporu. Pokiaľ by k takémuto rozporu došlo, tie ustanovenia pracovného poriadku, ktoré nekorešpondujú so Zákonníkom práce, by nemali právnu platnosť a nemohlo by sa podľa nich postupovať. Pracovný poriadok taktiež musí rešpektovať aj osobitnú právnu úpravu, napríklad predpisy bezpečnosti, normy sociálneho zabezpečenia, taktiež právnu úpravu iných odvetví právneho poriadku. Taktiež nemôže upravovať určité právne vzťahy nad rozsah ustanovení Zákonníka práce, keďže tento právny predpis je nadradený pracovnému poriadku.