Právne predpisy, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 2020
V oblasti ochrany zdravia pri práci boli v r. 2020 pripravené na základe európskych smerníc novelizácie dvoch právnych predpisov, ktoré upravujú problematiku expozície zamestnancov chemickým faktorom a karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci:
-
nariadenie vlády SR č. 235/2020 Z.z.
, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov,
-
nariadenie vlády SR č. 236/2020 Z.z.
, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
Nariadením vlády SR č. 235/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov
(ďalej len "novela nariadenia vlády SR č. 356/2006 Z.z.") sa do legislatívy Slovenskej republiky prebrali dve smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), a to smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/130 zo 16. januára 2019, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/983 z 5. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci. Uvedenými smernicami EÚ sa sprísnili maximálne hodnoty vystavenia vybraným karcinogénnym faktorom pri práci (ďalej len "karcinogény") a rozšíril sa zoznam látok, zmesí a pracovných procesov s rizikom chemickej karcinogenity.
Jedným z najdôležitejších opatrení na ochranu zdravia zamestnancov pri práci je, že expozícii karcinogénom a mutagénom sa má zabrániť ich nahradením menej škodlivými chemickými faktormi; ak sa to nedá dosiahnuť, výroba a používanie karcinogénov a mutagénov sa má realizovať v uzavretom systéme. Ak ani to nie je technicky možné, zamestnávateľ je povinný znížiť expozíciu zamestnancov na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň a na ochranu zdravia zamestnancov zabezpečiť všetky dostupné ochranné a preventívne opatrenia.
V Slovenskej republike je ročne exponovaných nadlimitným hodnotám karcinogénov a mutagénov pri práci cca 5,5 až 6 tisíc zamestnancov. K 30. júnu 2020 bolo v Slovenskej republike evidovaných 6002 zamestnancov exponovaných chemickým karcinogénom a mutagénom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 a 4 (rizikovú prácu).
Pre chemické faktory s karcinogénnymi účinkami sú charakteristické neskoré účinky na zdravie, ktoré sa môžu prejaviť za niekoľko rokov, resp. až za niekoľko desiatok rokov po ukončení expozície a sú jednou z príčin vzniku zhubných nádorov. Nádorové choroby vznikajúce následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí sa v Slovenskej republike osobitne hlásia a evidujú od r. 2004. Za obdobie od r. 2004 do r. 2019 bolo hlásených spolu 37 nádorových ochorení, ktoré dokázateľne vznikli následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo pri práci s rizikom chemickej karcinogenity; ročne bolo hlásených 1 až 6 týchto profesionálnych ochorení.
Nariadením vlády SR č. 356/2006 Z.z. sú v súčasnosti v Slovenskej republike určené technické smerné hodnoty na limitovanie expozície celkom pre 39 karcinogénov a mutagénov (v prílohe č. 2) a v zozname látok, zmesí a pracovných procesov s rizikom chemickej karcinogenity je uvedených 9 pracovných činností (v prílohe č. 1).
V legislatíve Slovenskej republiky sú maximálne hodnoty expozície karcinogénom a mutagénom uvedené ako technické smerné hodnoty, a to vzhľadom na ich bezprahový účinok, ktorý nevylučuje možnosť poškodenia zdravia pri akejkoľvek, aj minim
