Zdravé kancelárie - zdraví zamestnanci (1.)

Pracovné prostredie, ktoré človeka obklopuje a ktoré si sám vytvára, púta v poslednom období zvýšenú pozornosť zo strany psychológov, manažérov, zamestnávateľov, či lekárov a ergonómov. Pracovné prostredie je časť životného prostredia, v ktorej sa realizuje spoločenské pracovné zaradenie človeka. Pracovné prostredie tvorí skladba rôznych faktorov, ktoré vyplývajú zo sociálnych a materiálnych podmienok pracovnej činnosti. Pracovné prostredie je aj obsahom podnikovej sociálnej politiky, t.j. starostlivosti o zamestnancov.

Starostlivosť o svojich zamestnancov chápu jednotlivé podniky rozdielne, čo sa prejavuje v rozmanitosti služieb, ktoré im poskytujú. Starostlivosť o zamestnancov vyplýva zo zákona, predpisov a kolektívnych zmlúv na podnikovej úrovni, je výrazom sociálnej politiky firmy.

Zamestnanec ako pracovná sila je najcennejším a najdôležitejším zdrojom, do ktorého keď podnik investuje, prejavuje maximálnu starostlivosť, jeho hodnota sa mnohonásobne zvýši. Podnik môže byť úspešný, iba keď budú spokojní a úspešní aj jeho zamestnanci.

Pracovisko je priestor, v ktorom sú pracovné prostriedky a predmety, s ktorými pracovníci prichádzajú do styku pri plnení svojich pracovných úloh. Je to miesto určené na výkon práce zamestnanca (hala, dielňa, prevádzka v budove, kancelária).

Pracovné prostredie pôsobí na človeka svojimi faktormi, a to najmä:

Vplyv týchto faktorov vníma človek vedome (špecifické reakcie) a nevedome (nešpecifické reakcie). I keď človek cíti a hodnotí pohodu komplexne, predsa sa jednotlivé zmysly uplatňujú natoľko špecificky, že možno rozoznávať pohodu:

Podľa viacerých autorov sa zamestnanci najviac sťažujú na faktory uvedené v tabuľke č. 1.

Tab. č. 1: Percentuálne zastúpenie zamestnancov so sťažnosťou na pracovné prostredie

Zdroj: (Hnoline, 2010)

Je zrejmé, že charakter pracoviska výrazne ovplyvňuje efektivitu práce, psychickú pohodu a spokojnosť zamestnancov. Definícia ideálneho pracovného prostredia však neexistuje, keďže závisí od mnohých faktorov. Z hľadiska zamestnávateľa sa výber vhodných priestorov riadi predovšetkým pragmatickými atribútmi, ktorými sú napríklad lokalita, nájomné a prevádzkové náklady, počet zamestnancov a typ práce. Veľké spoločnosti často umiestňujú svoje tímy do rozsiahlych otvorených kancelárií, známych pod označením open space alebo open office. Okrem zníženia plochy potrebného priestoru tak chcú dosiahnuť vyššiu produktivitu aj vďaka flexibilnému a rýchlemu prenosu informácií a lepšej interakcii medzi zamestnancami a jednotlivými oddeleniami. Keďže otvorené kancelárie sa nachádzajú najmä v moderných administratívnych centrách, ľudia v nich pracujúci oceňujú tiež dostupnosť služieb a benefitov, ktoré konkrétna budova ponúka.

Nový trend vytvárania harmonického prostredia v kancelá­riách je štandardom v zahraničí a pomaly prichádza aj do kancelárskych priestorov na Slovensku. Firmy chcú pre pracovníkov vytvoriť príjemné prostredie, ktoré pozitívne vplýva na ich psychickú pohodu. Zamestnanci sa potom môžu lepšie sústrediť na prácu.

Podľa štúdie Human spaces1, ktorá skúmala pracovné prostredie 3600 zamestnancov z 8 krajín EMEA regiónu, 55% ľudí nemá na pracovisku žiadnu zeleň, 42% zamestnancov chýba denné svetlo a 22% nemá potrebné ticho, aby sa mohli koncentrovať na prácu.

Štúdia spoločnosti Aon Hewitt2 okrem toho zistila, že až 63% opýtaných zamestnancov chodí domov unavených a vyčerpaných.

Podľa prieskumu Forbes3 by sa pritom viac ako tretina zamestnancov (36%) vzdala časti svojho príjmu, len aby sa cítili v práci šťastnejší a mali príjemnejšie pracovné prostredie.

Prieskum zahraničného pracovného portálu FlexJobs4 ukázal, že viac ako 90% opýtaných ľudí uprednostňuje dokončenie dôležitej úlohy alebo projektu mimo kancelárie. Vyše polovica z nich preferuje domov ako miesto pre svoju prácu.

Firmám môže takýto prístup priniesť oveľa vyššie úspory než strohé zameriavanie sa na úspory energií. Personálne náklady vrátane platov a benefitov totiž zvyčajne tvoria až 90% operačných nákladov firiem v porovnaní s 1% na náklady na energie a 9% na prenájom priestorov. Aj minimálne zlepšenie zdravia a pohody zamestnancov môže mať preto enormné finančné prínosy pre zamestnávateľov (v podobe nižšej fluktuácie zamestnancov, nižšej chorobnosti a práceneschopnosti zamestnancov i vyššej motivácie a produktivity).

Pre administratívne priestory sa používajú nasledujúce základné definície:

Administratívna (kancelárska) budova - stavebný objekt obsahujúci najmenej na 50% svojej úžitkovej plochy kancelárie. Podľa stavebného zákona je administratívna budova začlenená medzi nebytové budovy, ktoré sú charakterizované ako pozemné stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely.

Administratívny (