Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ochrana zdravia pri práci - nové a revidované limity pre nebezpečné chemické faktory v pracovnom prostredí (2.)
Dátum: Rubrika: LEGISLATÍVA Zo seriálu: Ochrana zdravia pri práci - nové a revidované limity pre nebezpečné chemické faktory v pracovnom prostredí
V predchádzajúcom čísle sme sa zaoberali problematikou karcinogénov v pracovnom prostredí, najmä zmenami v technických smerných hodnotách karcinogénov na základe smerníc EÚ, vyplývajúcimi z novely nariadenia vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
V tomto článku prinášame prehľad zmien najvyššie prípustných expozičných limitov u vybraných chemických faktorov a doplnení ich biologického monitorovania, informácie o nových najvyššie prípustných expozičných limitoch troch chemických faktorov s prevažne toxickým účinkom v pracovnom ovzduší a o zmene súvisiacej s posudzovaním a schvaľovaním prevádzkových poriadkov na pracoviskách, na ktorých sú zamestnanci pri práci exponovaní nebezpečným chemickým faktorom.
Chemické faktory sú jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí najmä v súvislosti s výrobnými technológiami. Vo výrobnom procese sa používa množstvo chemických látok a ich zmesí. V pracovnom ovzduší sa chemické faktory vyskytujú vo forme pevných aerosólov (prachu), kvapalných aerosólov alebo plynných aerosólov.
Na účel ochrany zdravia pri práci pred rizikami z expozície chemickým faktorom sú v súčasnosti v legislatíve Slovenskej republiky určené najvyššie prípustné expozičné limity (NPEL) v pracovnom ovzduší pre 295 chemických faktorov s prevažne toxickým účinkom a pre 76 pevných aerosólov - prachov s fibrogénnym, dráždivým a nešpecifickým účinkom (príloha č. 1 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov). Okrem toho sú určené biologické medzné hodnoty pre 41 vybraných chemických faktorov alebo ich metabolitov v biologickom materiáli, najmä v krvi a v moči, ktoré dávajú presný obraz o úrovni expozície jednotlivých zamestnancov (príloha č. 2 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z.).
Pri dodržiavaní NPEL (priemerného aj krátkodobého) pre jednotlivé chemické faktory v pracovnom ovzduší je predpoklad, že vystavenie chemickým faktorom nebude mať škodlivé účinky na zdravie zamestnancov. Prekročením NPEL (priemerného) v pracovnom ovzduší je ohrozené zdravie zamestnancov a zamestnávateľ je povinný dať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na určenie rizikových prác. V Slovenskej republike je ročne exponovaných nadlimitným hodnotám chemických faktorov pri práci (okrem karcinogénov a mutagénov) cca 18 až 20 tisíc zamestnancov. K 30. júnu 2020 bolo v Slovenskej republike evidovaných 19 694 zamestnancov exponovaných chemickým faktorom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 a 4 (rizikovú prácu).
Poznámka:
NPEL priemerný je časovo vážený priemer koncentrácií nameraných v dýchacej zóne zamestnanca za 8-hodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týždeň.
NPEL krátkodobý je časovo vážený priemer koncentrácií nameraných počas 15-minútového referenčného času, ktorému môžu byť zamestnanci exponovaní kedykoľvek v priebehu pracovnej zmeny, ale najviac štyrikrát za pracovnú zmenu. NPEL krátkodobý je súčasťou 8-hodinového NPEL priemerného.
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku vylúčiť riziko alebo ho znížiť na najnižšiu možnú mieru zabezpečením preventívnych opatrení na ochranu zdravia pred nepriaznivými účinkami chemických faktorov, a to najmä dostupnými technickými opatreniami (napríklad inštalovaním účinného odsávania pri zdroji rizika na vylúčenie alebo minimalizovanie úniku nebezpečných chemických faktorov do pracovného ovzdušia), vhodnými pracovnými postupmi pri manipulácii s chemickými faktormi, nahradením nebezpečných chemických faktorov chemickými faktormi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie zamestnancov, primeranými organizačnými opatreniami (napríklad zaraďovaním prestávok v práci alebo striedaním zamestnancov pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi).
Ak zamestnávateľ nemôže chrániť zdravie zamestnancov pred nepriaznivými účinkami chemických faktorov technickými a organizačnými opatreniami, musia zamestnanci používať účinné osobné ochranné pracovné prostriedky najmä na ochranu dýchacích orgánov, kože a očí (napríklad respirátory, masky s filtrami, izolačné dýchacie prístroje, ochranné odevy, ochranné rukavice, ochranné okuliare).
Chemické faktory a ich zmesi majú na organizmus miestne alebo celkové účinky. Miestne účinky vznikajú pri styku chemických faktorov s telesným tkanivom, príkladom sú leptavé účinky na kožu alebo dráždivé účinky na dýchací systém. Celkové účinky sa prejavujú rôznym toxickým poškodením telesných orgánov a funkcií. V prípade špecifického pôsobenia len na niektorý z orgánov, ide o systémový účinok chemických faktorov. Väčšina chemických faktorov má vplyv na viac systémov, resp. orgánov.
Z hľadiska účinkov na organizmus sú najvýznamnejšie najmä dráždivé, alergické, karcinogénne, mutagénne a teratogénne účinky chemických faktorov. Ak poškodenie zdravia chemickým faktorom vzniká v priebehu expozície alebo krátko po jej skončení, ide o akútnu intoxikáciu (otravu). Chronická intoxikácia je poškodenie zdravia, ktoré vzniká po dlhšej expozícii, pri ktorej sa chemický faktor v organizme kumuluje.
V pracovnom prostredí je hlavnou cestou vstupu chemických faktorov do organizmu dýchací systém, ďalej pri pracovnej expozícii môže byť prienik cez kožu, menej častou je pri intoxikácii cesta vstupu cez očné spojovky a cez tráviaci systém.
V r. 2019 bolo v Slovenskej republike hlásených 5 profesionálnych intoxikácií zapríčinených intoxikáciou benzénom, olovom a oxidom uhoľnatým, 12 profesionálnych dermatóz, pri ktorých chemické faktory alebo zmesi spôsobili ochorenia kože, 9 prípadov alergických chorôb dýchacích ciest s dokázanou precitlivelosťou na alergény z pracovného prostredia a v 6 prípadoch bola hlásená choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý (silikóza).
Nariadením vlády SR č. 236/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov
(ďalej len "novela nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z."),
ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2020,
sa do legislatívy Slovenskej republiky prebrala smernica Komisie (EÚ) 2019/1831 z 24. októbra 2019, ktorou sa ustanovuje piaty zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci. Uvedenou smernicou Komisia EÚ už piaty krát doplnila a zrevidovala maximálne hodnoty vystavenia vybraným chemickým faktorom pri práci ako najvyššie prípustné koncentrácie chemických faktorov v pracovnom ovzduší, pod úrovňou ktorých sa nepredpokladá poškodenie zdravia zamestnancov pri krátkodobej alebo dlhodobej (každodennej) expozícii počas celého trvania pracovného života.Novelou nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z. sa doplnili nové NPEL priemerné a krátkodobé pre 3 chemické faktory v pracovnom ovzduší - izoamylalkohol, 4-metylanilín a trimetylamín,
ktoré doteraz neboli v legislatíve Slovenskej republiky zavedené (uvedené sú v tabuľkách č. 1 a
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 12/2020
