Výkon iného úkonu vo všeobecnom záujme

Okruh týchto úkonov môže byť širší na základe §  137 ods.  1 ZP, kde sa ustanovuje, že tieto môže ustanoviť aj osobitný predpis. Podľa Zákonníka práce ide najmä o tieto úkony:

Darovanie krvi

V prípade darovania krvi Zákonník práce osobitne upravuje práva zamestnanca v §  138 ods.  2.

Poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom zamestnancovi s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku:

• na účasť na darovaní krvi na nevyhnutne potrebný čas (v rozsahu, v ktorom zasahujú do pracovného času zamestnanca), pričom sem spadá:

-       čas cesty na odber,

-       čas odberu (odhadovaný čas odberu závisí od zariadenia a môže trvať 1‑2,5 hodiny),

-       čas späť z odberu,

-       čas potrebný na zotavenie po odbere (vrátane jeho predĺženia lekárom). Podľa tretej vety §  138 ods.  2 ZP „Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.“

Vzhľadom na to, že vždy nemusí dôjsť k odberu krvi, Zákonník práce rieši aj túto situáciu. Podľa štvrtej vety §  138 ods.  2 ZP „Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.“

Príklad:

Zamestnanec bol darovať krv a zamestnávateľ mu zameškaný deň v práci napísal ako deň u lekára – priepustku, čím prišiel o jeden deň zo siedmich, ktoré má vyhradené na lekára v priebehu roka. Mal na to zamestnávateľ právo?

Účasť na darovaní krvi je samostatná prekážka v práci z dôvodu všeobecného záujmu a zamestnávateľ nemôže na tento deň namiesto tejto prekážky určiť dôležitú osobnú prekážku v práci podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP, t.  j. vyšetrenie/ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení.

Príklad:

Zamestnanec chodí opakovane v priebehu roka darovať krvnú plazmu do Rakúska. Zamestnávateľ má podozrenie, že ide o poskytnutie plazmy za peniaze. Je zamestnávateľ povinný uznať ako prekážku v práci s náhradou mzdy, ak sa darovanie krvi, darovanie ďalších biologických materiálov uskutočňuje za peniaze alebo ak sa uskutočňuje v inom štáte?

Zákonník práce zatiaľ neustanovuje, že má ísť o bezodplatný úkon, pokiaľ ide napr. o odber krvi, iných biologických materiálov. V §  138 ods.  2 však bolo použité slovo „darovanie“, čo naznačuje bezodplatné poskytnutie krvi atď. Cieľom Zákonníka práce pravdepodobne nebolo vylúčiť z §  138 ods.  2 odplatné poskytnutie, avšak v niektorých prípadoch, ak zamestnanec chodí poskytovať biologický materiál odplatne, je náhrada mzdy z morálneho hľadiska sporná. Zároveň do úvahy treba vziať aj to, že hoci za to zamestnanec dostane peniaze/alebo napr. vec (upomienkový predmet), môže ísť len o zlomok jeho mzdy. Rôzne zľavy na dopravu, zvýhodnenia nemajú vplyv na posúdenie, či je darovanie bezodplatné.

Vzhľadom na to, že SR je súčasťou EÚ, možno predpokladať, že ak zamestnanec chodí darovať krv alebo iné biologické materiály do iného štátu (Rakúsko, Maďarsko) a prinesie o tom doklad, ak by zamestnávateľ neuznal uvedenú skutočnosť ako platenú prekážku v práci, mohlo by ísť o otázku, ktorá obsahuje diskriminačný prvok. Musí však ísť o zdravotnícke zariadenie aj v zmysle právnych predpisov daného štátu.

Z hľadiska frekvencie darovania krvi sa uvádza, že muži môžu darovať krv s odstupom 2 – 3 mesiacov po odbere, maximálne štyrikrát ročne, ženy môžu darovať krv s odstupom 3 – 4 mesiacov po odbere, maximálne trikrát do roka. Plazmu možno darovať až päťdesiatkrát do roka.

Aferéza

Aferéza je istou formou odberu krvi (určitých zložiek z nej). Režim je