Prekážky na strane zamestnávateľa

Druhy prekážok v práci na strane zamestnávateľa

• prestoje,
• nepriaznivé poveternostné vplyvy,
• iné prekážky v práci.

Zákon osobitne rieši možnosť vymedzenia okruhu vážnych prevádzkových dôvodov s cieľom zníženia náhrady mzdy pri nich a otázku prekážok v práci a konta pracovného času.

Zákon č.  2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní upravuje aj prekážku v práci „výluka“.

Prestoje

Prekážku v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu tzv. prestojov (právna úprava pred rokom 1965 používala pojem „časové straty“) upravuje §  142 ods.  1 ZP. Zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu. Tomuto zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§  134 ZP).

V princípe ide o náhlu, nepredvídateľnú a prechodnú situáciu („prechodný nedostatok“), t.  j. o situáciu, ktorú zamestnávateľ neplánoval.

• porucha na strojovom zariadení (pokazenie sa automobilu, kamiónu, nefunkčnosť pracovnej pomôcky, výrobného stroja),

Pozn.: Ak by zamestnanec poruchu stroja sám zavinil, vzniká otázka, či ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, keďže príčinou, prečo zamestnanec nemôže vykonávať prácu, je jeho vlastné konanie. Takúto situáciu však Zákonník práce výslovne neupravuje. Možno sa domnievať, že aj v takomto prípade by išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ale musela by sa riešiť otázka zodpovednosti zamestnanca za škodu. Zamestnancovi patrí síce náhrada mzdy, ale zamestnávateľovi patrí náhrada škody, ktorá vznikla tým, že zamestnanec z nedbanlivosti alebo úmyselne spôsobil stav, keď zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu.

• nedostatok v dodávke surovín (napríklad zlyhanie systému just‑in time – subdodávateľ mal dodať súčiastky a nedodal ich načas),
• nedostatok v dodávke pohonnej sily (napríklad výpadok elektriny, ak zamestnávateľ nemá záložné riešenie),
• chybné pracovné podklady (napríklad doručenie zlých plánov, zlých parametrov na kompletizáciu, pri výkopových prácach sa zistí, že inžinierske siete sú uložené inak ako na plánoch a práca musí byť dočasne prerušená),
• podobné prevádzkové príčiny (ktoré spôsobujú prechodnú nemožnosť vykonávať prácu).

Prekážka nenastáva vtedy, ak zamestnanec súhlasí (dohoda) s preradením na inú prácu. Ak by išlo o preradenie v rámci pracovnej zmluvy, súhlas sa nevyžaduje. Ak ide o preradenie na iný druh práce, zamestnanec musí súhlasiť a zároveň sa musí vyhotoviť aj zmena pracovnej zmluvy (§  54 ZP).

Príklad:

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa, predčasné skončenie pracovnej zmeny

Môže zamestnávateľ zamestnanca v nočnej zmene, ktorá trvá od 22.00 h do 6.00 h, poslať domov skôr a povedať mu, že „robota už skončila“?

Podľa §  47 ods.  1 písm.  a) ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nedokáže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa §  142 ZP. Ak zamestnávateľ zamestnancovi nemôže prideľovať prácu, môže ho poslať domov, ale musí mu zaplatiť prekážku v práci za podmienok §  142 ZP (v závislosti od toho, o ktorý druh prekážky v práci na jeho strane ide).

Nepriaznivé poveternostné vplyvy

V §  142 ods.  2 ZP sa upravujú prekážky v práci na strane za