Nepretržitý odpočinok v týždni

Otázku nepretržitého odpočinku v týždni a jeho skrátenie upravuje § 93 ZP. Prácu v dňoch pracovného pokoja (vrátane sviatkov) upravuje § 94 ZP.

Odpočinok v týždni má byť nepretržitý, t. j. bez prerušenia výkonom práce (resp. inou skutočnosťou − pracovnou pohotovosťou na pracovisku).

Základný (minimálny) rozsah nepretržitého odpočinku v týždni

Základné pravidlo (minimálny odpočinok) upravuje § 93 ods. 1 ZP. Ide o nepretržitý odpočinok raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Z tohto hľadiska je nedeľa vždy dňom nepretržitého odpočinku v týždni.

Príklad:

a) Zamestnanec pracuje v pondelok až piatok, deň pracovného pokoja (deň nepretržitého odpočinku v týždni) je sobota a nedeľa.

 Príklad:

b) Zamestnanec pracuje v utorok až sobotu, deň pracovného pokoja (deň nepretržitého odpočinku v týždni) je nedeľa až pondelok.

 → dni nepretržitého odpočinku sú dva dni v týždni – sobota a nedeľa, alebo nedeľa a pondelok

Raz za týždeň = raz za 7 po sebe idúcich dní podľa rozvrhu – pozri § 85 ods. 3 ZP (týždeň môže byť aj v rozsahu dní utorok až pondelok v závislosti od organizácie práce, napr. ak je pracovné voľno nedeľa a pondelok, cyklus spravidla začína v utorok a končí v pondelok). V Zákonníku práce sa hovorí o týždni, pričom sa v tomto ohľade nešpecifikuje, či ide o 7 dní alebo 7 kalendárnych dní, alebo cyklus 7 x 24 h. Pozn.: Zákonník práce ČR v § 350a špecifikuje, že ide o 7 po sebe idúcich kalendárnych dní.

V tejto súvislosti treba mať na pamäti aj skutočnosť, že cieľom je zabezpečiť, aby napr. zamestnanec nemal v prvý týždeň odpočinok na začiatku týždňa, napr. v utorok a stredu, a následne by odpracoval 9 dní v kuse a mal odpočinok v sobotu a nedeľu.

Začiatok nepretržitého odpočinku v týždni

Príklad:

Zamestnanec pracuje v pondelok až piatok a mal by pracovať nadčas v sobotu a v nedeľu. Platí, že týždeň, za ktorý sa posudzuje jeho nepretržitý odpočinok podľa § 93 ZP, sa začína v pondelok o 6.00 h a končí v pondelok o 6.00 h?

Zamestnanec s rannými a odpoludňajšími zmenami

Podľa Zákonníka práce (§ 92) denný odpočinok je odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami a týždenný odpočinok (§ 93 ZP) sú dva dni v týždni.

Týždeň začína od pondelka 0.00 h až do nedele 24.00 h, prípadne môže začínať aj začiatkom jeho zmeny, napr. v pondelok o 8.00 h a trvať až do ďalšieho pondelka do „7.59 h....“. Keďže zamestnanec nemá nočnú zmenu, ani Zákonník práce neupravuje pravidlo 24 h x 7 dní, počítanie by malo byť na kalendárne dni, t. j. že napr. pri zamestnancovi, ktorý skončí prácu v piatok o 16.00 h nezačína jeho deň týždenného odpočinku v piatok o 16.00 h a netrvá do nedele 16.00 h ako 24 hodín x 2 odpočinku, ale má odpočinok počas celej soboty a celej nedele.

V prípade zamestnancov, ktorí nevykonávajú nočnú prácu, by sa malo vychádzať z ucelených kalendárnych dní a nie z 24-hodinového cyklu, a teda nie napr. od 22.00 h do 22.00 h (piatok/sobota) a od 22.00 h do 22.00 h (sobota/nedeľa) a možný nástup v nedeľu o 22.00 h. Napr. tento zamestnanec skončil prácu v piatok a má mať odpočinok v sobotu a v nedeľu. Určenie zmeny od 22.00 h do 6.00 h z nedele na pondelok síce technicky splní rozsah odpočinku 24 hodín x 2 (48 hodín ako dva dni), ale pracovná zmena od 22.00 h do 6.00 h bude pravdepodobne nedeľná zmena (§ 95 ZP), a teda zamestnanec nemal nepretržitý odpočinok celú nedeľu, ale technicky len v nedeľu od 6.00 h do 22.00 h (nedeľný cyklus by bol od 6.00 h do 6.00 h).

Osobitná otázka: Piatková pracovná zmena od 17.30 h do 0.30 h je odpoludňajšia zmena (§ 95 ZP rieši len nočné zmeny). Tu sa možno domnievať, že buď sa nemôže určiť takýto výkon práce, alebo sa analogicky len na účely odpočinku (nie na účely mzdových zvýhodnení) použije § 95 ZP, t. j. odpočinok je od 0.30 h (so) – vtedy začne sobota ako deň odpočinku, do 0.30 h (po), vtedy končí nedeľa ako deň odpočinku.

Príklad:

Zamestnancovi sa skončí pracovná zmena v piatok o 22.00 h (ide o piatkovú zmenu). Patrí mu odpočinok dva dni v týždni (sobota a nedeľa). Kedy sa nepretržitý odpočinok začína?

Zamestnanec s nočnými zmenami

V súvislosti s nočnými zmenami má význam § 95 ZP, ktorý určuje, ktorou hodinou sa začína deň výkonu práce, a tým aj doba odpočinku pri zamestnancoch s nočnými zmenami.

Príklad:

Prvá ranná zmena nastupuje v pondelok o 6.00 h, a teda nočná zmena z piatka na sobotu od 22.00 h do 6.00 je piatková zmena.

Pre tohto zamestnanca sú teda dva dni odpočinku od 6.00 h sobota do 6.00 h pondelok.

Denný odpočinok vs nepretržitý odpočinok v týždni – nadväznosť odpočinkov

Príklad:

Pracovná zmena sa skončila v piatok o 16.30 h a začne v pondelok o 8.00 h. Ako vnímať otázku denného odpočinku, pokiaľ zamestnancovi patrí aj týždenný odpočinok?

V tomto prípade Zákonník práce nerieši otázku denného odpočinku. Smernica 2003/88/ES vychádza z pravidla 11 hodín denného odpočinku + 24 hodín týždenného odpočinku, t. j. po skončení pracovnej zmeny, ak má prísť na rad týždenný odpočinok, sa aplikuje pravidlo 11 h + 24 h. V podmienkach SR 12 hodín sa nepripočítava k týždennému odpočinku, ale upravuje sa samostatne týždenný odpočinok ako dva dni (prípadne iná kratšia doba).

Skrátenie nepretržitého odpočinku v týždni

Otázka skrátenia nepretržitého týždenného odpočinku je upravená cez 4 výnimky v ods. 2 až 5 § 93 ZP. Možnosť použitia výnimky je len u zamestnancov starších ako 18 rokov, t. j. nie u mladistvých zamestnancov.

De facto ide o „skrátenie“ odpočinku z dôvodu povahy prác, podmienok prevádzky. V prípade § 93 ods. 2 až 5 ZP ide o skrátenie odpočinku, ale v určitom rozsahu sa nepretržitý odpočinok v týždni musí poskytnúť. Technicky je skrátenie možné aj v rôznych týždňoch rôzne, ale nie účelovo, napr. v týždni je sviatok v stredu a odpočinok sa teda presunie zo soboty na stredu (pozri aj § 122 ZP).

Skrátenie, resp. vypustenie odpočinku umožňuje aj § 97 ods. 5 ZP, a to z dôvodu práce nadčas.

Výnimka č. 1: dva iné dni v týždni (§ 93 ods. 2 ZP)

Dôvodom na skrátenie odpočinku je, ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa § 93 ods. 1 ZP. Práce, kedy je zvýšená potreba práce v nedeľu (napr. reštaurácie, kultúrne zariadenia), alebo prevádzky s nepretržitým režimom, kde nemožno prerušovať prácu zariadenia. Ide napríklad o p