Evidencia pracovného času a evidencia dochádzky

Evidencia pracovného času z hľadiska Zákonníka práce slúži:

1. na zistenie, či bol dodržaný maximálny pracovný čas, minimálny odpočinok a pod.,
2. ako podklad pre zúčtovanie mzdy zamestnanca.

Okruh zamestnancov, pri ktorých sa eviduje pracovný čas

Zákonník práce neupravuje výnimky, a teda sa eviduje pracovný čas u všetkých zamestnancov, a to vrátane domáckej práce vrátane vedúcich zamestnancov a zamestnancov na pracovnej ceste.

Forma evidencie

Zákonník práce priamo nevymedzuje formu evidencie pracovného času, t. j. či má byť písomná, elektronická, ale vzhľadom na preukázanie skutočností treba zvoliť jednu z týchto foriem. V prípade písomnej formy vedenia (papierovej formy) ide najmä o dochádzkovú knihu a v prípade elektronickej formy vedenia – napr. elektronická čipová vstupná karta – sa zaeviduje príchod/odchod z práce, prípadne si zamestnanec nahadzuje skutočnosti prostredníctvom počítača, resp. sám počítač zaznamená začiatok výkonu práce. V praxi sú problematické požiadavky zamestnávateľov, aby sa pri vstupe na pracovisko zamestnanci napríklad zaevidovali odtlačkom prsta alebo postup zamestnávateľov, že súbežne so snímaním dochádzky je snímaná aj tvár zamestnanca, aby sa zamedzilo zneužitiu.

Evidencia pracovného času zjednodušeným spôsobom – požiadavka na preukázateľnosť a prehľadnosť

Príklad:

U zamestnávateľa je vo vnútorných predpisoch ustanovené, že pracovný čas je od 8.00 h do 16.30 h s prestávkou v práci od 12.00 h do 12.30 h. Je možné evidenciu pracovného času viesť nasledovne?

Ide o vyznačenie symbolom. V princípe, ak je ustanovenie pracovných zmien jednoznačné, možno postupovať aj týmto spôsobom. Evidencia pracovného času by mala obsahovať vysvetlivky k jednotlivým symbolom. Ak sa vyskytnú výnimky, tieto treba vyznačiť.

V tejto súvislosti sa NS ČR 21 Cdo 1916/2004 vyslovil, že evidencia pracovného času musí byť „průkazná“.

Evidencia pracovného času teda musí byť:

1. preukázateľná,
2. prehľadná, musí byť teda nepochybné, čo záznam vyjadruje.

Príklad:

Zamestnanci mali zamestnávateľa prostredníctvom mobilného telefónu informovať o tom, že sa nachádzajú na mieste výkonu práce (o začiatku a skončení výkonu práce). Možno tento spôsob považovať za evidenciu pracovného času a je vôbec zamestnávateľ oprávnený od zamestnancov takúto telefonickú informáciu požadovať?

NS ČR 21 Cdo 1916/2004 – vedenie evidencie pracovného času je povinnosťou zamestnávateľa a nie zamestnanca. K splneniu tejto povinnosti je často nevyhnutná súčinnosť zo strany zamestnanca, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ získava podklady na evidenciu pracovného času.

Zamestnávateľ teda môže požadovať od zamestnancov, aby mu takúto súčinnosť poskytli, a to prípadne aj formou telefonického nahlásenia. Náklady, ktoré by zamestnancovi vznikli (hovory), je zamestnávateľ povinný uhradiť.

Evidencia pracovného času na pracovnej ceste a mimo pracoviska

Príklad:

Zamestnanec je na pracovnej ceste. Na tieto účely je ustanovená pracovná zmena fixne od 8.00 h do 16.30 h. Zamestnanec pracoval do 17.30 h. Ako postupovať z hľadiska evidencie pracovného času?

Zamestnávateľ by mal určiť, akým spôsobom sa bude evidovať pracovný čas. Ustanovenie § 89 ZP upravuje vplyv určenej pracovnej cesty na pružný pracovný čas, ktorý sa mení na fixný. Pri fixnom pracovnom čase zamestná­vateľ môže určiť osobitne začiatok a koniec pracovných zmien (ak sú na to objektívne dôvody).

Základom pre evidenciu pracovného času tu bude cestovný príkaz. Z neho sa do evidencie (ak je elektronická, alebo sa vedie osobitne písomne) má preniesť údaj o práci od 16.30 h do 17.30 h, t. j. práca nadčas. O prácu nadčas pôjde len vtedy, ak ju zamestnanec mal prikázanú alebo dohodnutú, alebo ak s ňou zamestnávateľ súhlasil aj dodatočne.

Eviduje sa pracovný čas, nadčas, neeviduje sa čas