Doručovanie písomností v pracovnoprávnych vzťahoch

Problematika doručovania písomností je v Zákonníku práce formulovaná vo všeobecnom ustanovení – § 38. Na lepšie pochopenie celej problematiky je však nevyhnutné poznať aj vybrané konkrétnejšie ustanovenia pracovnoprávneho kódexu, napríklad tie, ktoré upravujú jednotlivé typy skončenia pracovného pomeru.

Vyššie spomínaný § 38 formuluje pomerne široko okruh písomností, na ktoré sa vzťahujú pravidlá o doručovaní. Ide o písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru, ako aj písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy. Môže ísť napríklad o výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, návrh dohody o zmene pracovných podmienok, etc. Pre úplnosť musíme dodať, že Zákonník práce pod písomnosťami rozumie aj tie dokumenty, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny alebo zániku práv a povinností, ktoré vyplývajú z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Na účely tohto článku budeme na označenie vyššie uvedeného používať skratku písomnosti.

Zákonník práce pri doručovaní písomností rozlišuje medzi tým, či je adresátom písomnosti zamestnávateľ alebo zamestnanec. Pravidlá doručovania preto nie sú v týchto prípadoch zrkadlovo identické.

Doručenie písomností zamestnávateľa zamestnancovi

Základné pravidlo o doručovaní zamestnávateľových písomností zamestnancovi je zakotvené v § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa neho majú byť písomnosti doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Z hľadiska miesta doručenia spomínané ustanovenie definuje, že sa tak môže stať na pracovisku, v zamestnancovom byte alebo kdekoľvek, kde bude zamestnanec zastihnutý. Tieto tri miesta sú vzájomne alternatívne. Ak by však doručenie na uvedené miesta nebolo možné, až potom zákon umožňuje písomnosť doručiť cez poštový podnik formou doporučenej zásielky s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk.“ Predmetná písomnosť doručovaná poštou má byť p