Dôležité osobné prekážky v práci

Skupiny dôležitých osobných prekážok v práci

Zákonník práce upravuje dve skupiny dôležitých prekážok v práci (okruhy sú vymedzené v ods.  1 a v ods.  2 §  141 ZP).

1. skupina dôležitých osobných prekážok v práci

Ustanovenie §  141 ods.  1 ZP upravuje prvú skupinu dôležitých osobných prekážok v práci. Tieto je zamestnávateľ povinný ospravedlniť v takej dĺžke, ako trvajú, a zákon ani neuvádza, že pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, a zároveň sa nesleduje, či prekážka nemohla nastať mimo pracovného času (a to aj vzhľadom na povahu prekážky, keďže ide spravidla o prekážky, ktoré sa neobmedzujú na krátke úseky, napr. dočasná pracovná neschopnosť ods.  1 verzus vyšetrenie ods.  2a). Za tieto prekážky nepatrí náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Ide o ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca v práci za čas:

• jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

• materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§  166),

Ospravedlnenie neprítomnosti pokrýva celý čas, počas ktorého trvá materská dovolenka, rodičovská dovolenka (pozri §  166 až §  169 ZP); §  166 ods.  3 ZP ustanovuje osobitnú oznamovaciu povinnosť zamestnanca.

• karantény

Podľa §  2 ods.  1 písm.  n) zákona č.  355/2007 Z.  z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. V nadväznosti na to vyhláška MZ SR č.  585/2008 Z.  z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, v §  18 vymedzuje karanténne opatrenia. Podľa §  18 ods.  1 osobe podozrivej z nákazy možno nariadiť zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad alebo karanténu; tieto opatrenia zahŕňajú súbor organizačných opatrení, ktoré obmedzujú kontakt osoby podozrivej z nákazy s okolím a určujú sledovanie a vyšetrovanie jej zdravotného stavu.

• ošetrovania chorého člena rodiny

Ide o tzv. OČR.

Príklad:

Zamestnanec ošetroval štyri pracovné dni vnuka a následne predložil zamestnávateľovi potvrdenie o OČR s tým, že si uplatňuje u zamestnávateľa ospravedlnenú neprítomnosť v práci podľa §  141 ods.  1 ZP. O tom, že nárok na ošetrovné podľa zákona č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení nemá, je zamestnanec informovaný. Ako sa definuje pojem „člen rodiny“, nakoľko tento pojem nedefinuje ani §  40 ZP, ani Občiansky zákonník?

Podľa §  141 ods.  1 ZP zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas ošetrovania chorého člena rodiny (t.  j. podľa potvrdenia príslušného lekára, že zdravotný stav chorého člena rodiny si vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou). Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania uvedených prekážok v práci upravuje zákon č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení. Zákonník práce nedefinuje pojem „ošetrovanie člena rodiny“ na uvedený účel. Kto sa považuje za „chorého člena rodiny“ upravuje §  39 ods.  1 zákona o sociálnom poistení. Zákonník práce neupravuje, kto má alebo nemá nárok na ošetrovanie člena rodiny ani nepodmieňuje tento nárok tým, že osoba musí mať nárok na ošetrovné podľa osobitného predpisu.

Podľa §  39 ods.  1 zákona č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, ....“

Podľa §  39 ods.  3 zákona č.  461/2003 Z.  z. „Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

1. vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
2. dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.“

Do uvedeného okruhu osôb nepatrí ošetrovanie chorého vnuka. V uvedenom prípade na uvedený účel môže zamestnávateľ napríklad poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy v zmysle §  141 ods.  3 písm.  c) ZP.

• počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela, alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca

V judikáte R 37/1979 sa uvádza, že „Na ospravedlnenie neprítomnosti pracovníka v práci v zmysle ustanovenia §  127 Zákonníka práce, ak ochorela osoba, ktorá sa inak stará o jeho dieťa mladšie ako 10 rokov, nie je potrebné, aby táto osoba bola práceneschopná v dôsledku ochorenia.“

Ustanovenie §  39 ods.  1 zákona č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení ustanovuje, že „Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne … b) sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak:

• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (zrušený zákon č.  272/1994 Z.  z. o ochrane zdravia ľudí),
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím prísluš