Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Prekážka v práci – Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení je zaradená medzi dôležité osobné prekážky v práci. Upravuje ju ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Zákonník práce v §  141 ods.  2 písm.  a) v prípade vyšetrenia a ošetrenia zamestnanca v zdravotnom zariadení upravuje otázky:

  • posúdenia tohto času z hľadiska pracovného času − posudzuje sa ako ospravedlnená neprítomnosť v práci,
  • posúdenia plnenia za tento čas − do určitého rozsahu a v niektorých prípadoch neobmedzene sa poskytuje náhrada mzdy.

Zákonník práce používa pojmy vyšetrenie, ošetrenie a zdravotnícke zariadenie.

Vyšetrenie je skôr spojené s diagnostikou stavu zamestnanca (napr. príčiny bolesti chrbtice). Po vyšetrení môže nasledovať aj ošetrenie.

Ošetrenie zamestnanca nastáva vtedy, ak má napríklad úraz, potrebuje opraviť zuby atď., t.  j. nejde primárne o diagnostiku zdravotného stavu.

Zdravotnícke zariadenie (§  7 zákona č.  578/2004 Z.  z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve) je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia:

  • ambulantnej zdravotnej starostlivosti (zoznam obsahuje §  7 ods.  3 zákona č.  578/2004 Z.  z.),
  • ústavnej zdravotnej starostlivosti (zoznam obsahuje §  7 ods.  4 zákona č.  578/2004 Z.  z.),
  • lekárenskej starostlivosti (pozri zákon č.  362/2011 Z.  z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach).

Príklad:

V praxi boli položené nasledujúce otázky:

Zamestnanec navštívil neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu. Možno uznať návštevu neštátneho zariadenia zameraného na fyzioterapiu ako ošetrenie alebo liečenie v zdravotníckom zariadení vykonávané lekárom? Úkony nevykonáva lekár a potvrdenie o návšteve tohto zariadenia vystavuje fyzioterapeut/masér. Je potrebné pre uznanie takéhoto potvrdenia žiadať aj potvrdenie od lekára, ktorý takúto liečbu odporučil?

Zamestnanec v rámci zdravotnej starostlivosti navštívil neštátny subjekt za účelom zdravotnej masáže. Pri odchode požiadal zamestnanca zariadenia o potvrdenie na zadnú stranu priepustky. Zamestnanec zariadenia uviedol, že nemajú pečiatku, preto rukou napísal meno spoločnosti a parafoval podpis. Zamestnávateľ priepustku neuznal z dôvodov, že chýba pečiatka a platené voľno sa týka len návštev zdravotníckych zariadení.

Má zamestnanec právo na prekážku v práci, ak navštívi zariadenie alternatívnej medicíny, napr. homeopatickú ambulanciu?

Zamestnanec nemá právo na ospravedlnenie prekážky v práci, ak ide na vyšetrenie/ošetrenie do zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením.

Ak lekár odporučí počas vyšetrenia/ošetrenia návštevu zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením, a zamestnanec takéto zariadenie navštívi s cieľom vyšetrenia/ošetrenia, nevzniká mu právo na čerpanie prekážky v práci podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP.

Príklad:

Zamestnanec má nastúpiť na schválenú kúpeľnú liečbu indikačnej skupiny A do kúpeľov – zariadenie ústavnej starostlivosti. Z dôvodu nedostatku dní dovolenky požiada o pracovné voľno z dôvodu absolvovania vyšetrenia/ošetrenia v zdravotníckom zariadení podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP. Možno v tomto prípade postupovať podľa uvedeného ustanovenia?

Medzi zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti patria podľa §  7 ods.  4 písm.  e) zákona č.  578/2004 Z.  z. prírodné liečebné kúpele a podľa písm.  f) kúpeľná liečebňa je zariadenie ústavnej starostlivosti. Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, na účely §  141 ods.  2 písm.  a) ZP by musela pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Keďže za vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné považovať ostatné aktivity vykonané počas liečebného pobytu, napr. stravovanie a pod., nie je možné považovať komplexne kúpeľnú liečbu ako prekážku v práci na vyšetrenie a ošetrenie.

Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie

  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (rozsah je „nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie/ošetrenie“ a podmienkou je, že vyšetrenie nebolo možné uskutočniť mimo pracovného času; za celý kalendárny rok je rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy najviac sedem dní),
  • ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (uvedené sa uplatní po prekročení rozsahu sedem dní v kalendárnom roku za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, zamestnanec má nárok na pracovné voľno − ospravedlnenie neprítomnosti v práci, avšak bez náhrady mzdy),
  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom (tehotná žena podľa §  40 ods.  6 ZP), ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (v danom prípade ide o osobitný režim pre túto skupinu zamestnancov a nelimitovaný rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy, táto skutočnosť by mala byť vyznačená v doklade, ktorým zamestnankyňa preukazuje prekážku v práci).

Výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia a prepočet siedmich dní na hodiny

Zákonník práce (v §  141 ods.  5) stanovuje výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia (nárok 7 dní v kalendárnom roku). Na určenie celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi pri prekážke v práci podľa §  141 odseku  2 písm.  a) a c) ZP (vyšetrenie, ošetrenie a sprevádzanie) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Príklad:

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V deň, kedy mal mať pracovnú zmenu od 6.00 h do 18.00 h, nastane u neho prekážka v práci − vyšetrenie, ktoré trvá celý deň. Ako mu má zamestnávateľ započítať prekážku v práci podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP?

Podľa §  141 ods.  5 ZP je potrebné určiť, čo je jeden deň v prípade konkrétneho zamestnanca z hľadiska prepočtu na hodiny, t.  j. vypočítať základ (celkový počet dní v hodinách), z ktorého sa budú hodiny odpočítavať.

Podľa §  141 ods.  5 ZP sa urobí prepočet:

 

Priemerná dĺžka pracovného týždňa

Priemerná dĺžka denného pracovného času

Počet hodín na vyšetrenie/ošetrenie v kalendárnom roku

40 h

8 h

56 h

38 ¾ h

7,75 h

54,25 h

37 ½ h

7,5 h

52 h

35 h

7 h

49 h

 

Čerpanie konkrétneho rozsahu prekážky na vyšetrenie/ošetrenie

V prípade, ak nastala prekážka v práci v konkrétnom rozsahu, musí sa zistiť, koľko by trvala pracovná zmena tohto zamestnanca v konkrétny deň (deň, keď sa uskutočňovalo celodenné vyšetrenie). V tomto prípade trvala 12 hodín (do úvahy sa vždy berie rozsah zameškaného pracovného času). Ak ide o prekážku v práci iba v časti pracovnej zmeny, odpočíta sa iba skutočne zameškaný čas (napr. 4 hodiny 20 minút).

Zostatok nároku = aktuálny nárok − zameškaný pracovný čas z dôvoduvyšetrenia/ošetrenia
Z 56 hodín sa v tomto prípade odpočíta 11,5 hodiny (30 minút, resp. rozsah prestávky v práci sa neodpočíta, pretože prestávka v práci nie je pracovným časom a nepatrí za ňu mzda ani náhrada mzdy). 

Zostatkový nárok po čerpaní tejto prekážky v práci je 44 hodín a 30 minút (56 – 11,50). Zamestnancovi sa poskytne náhrada mzdy za 11,5 hodiny.

Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas

Príklad:

Zamestnanec pracuje 18,75 hodiny týždenne, pracovnými dňami sú 3 dni v týždni po 6,25 hodiny. Aký je rozsah jeho nároku na pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení 6,25 h × 7 dní = 43,25 h alebo 3,75 h × 7 dní = 26,25 h?

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 18,75 h:

 

 

 

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 26,25 hodiny.

 

V akom rozsahu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnanec má u zamestnávateľa individuálny rozvrh, t.  j. pracuje len 3 dni v týždni a jeho týždenný fond pracovného času je 27 hodín?

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 27 hodín:

 

 

 

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 37,80 hodiny.

Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie pri pružnom pracovnom čase

Príklad:

Zamestnávateľ má so zamestnancom dohodnutý p

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.