Zákonník práce v § 141 ods. 2 písm. a) v prípade vyšetrenia a ošetrenia zamestnanca v zdravotnom zariadení upravuje otázky:
- posúdenia tohto času z hľadiska pracovného času − posudzuje sa ako ospravedlnená neprítomnosť v práci,
- posúdenia plnenia za tento čas − do určitého rozsahu a v niektorých prípadoch neobmedzene sa poskytuje náhrada mzdy.
Zákonník práce používa pojmy vyšetrenie, ošetrenie a zdravotnícke zariadenie.
Vyšetrenie je skôr spojené s diagnostikou stavu zamestnanca (napr. príčiny bolesti chrbtice). Po vyšetrení môže nasledovať aj ošetrenie.
Ošetrenie zamestnanca nastáva vtedy, ak má napríklad úraz, potrebuje opraviť zuby atď., t. j. nejde primárne o diagnostiku zdravotného stavu.
Zdravotnícke zariadenie (§ 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve) je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia:
- ambulantnej zdravotnej starostlivosti (zoznam obsahuje § 7 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z.),
- ústavnej zdravotnej starostlivosti (zoznam obsahuje § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.),
- lekárenskej starostlivosti (pozri zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach).
Príklad:
V praxi boli položené nasledujúce otázky:
Zamestnanec navštívil neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu. Možno uznať návštevu neštátneho zariadenia zameraného na fyzioterapiu ako ošetrenie alebo liečenie v zdravotníckom zariadení vykonávané lekárom? Úkony nevykonáva lekár a potvrdenie o návšteve tohto zariadenia vystavuje fyzioterapeut/masér. Je potrebné pre uznanie takéhoto potvrdenia žiadať aj potvrdenie od lekára, ktorý takúto liečbu odporučil?
Zamestnanec v rámci zdravotnej starostlivosti navštívil neštátny subjekt za účelom zdravotnej masáže. Pri odchode požiadal zamestnanca zariadenia o potvrdenie na zadnú stranu priepustky. Zamestnanec zariadenia uviedol, že nemajú pečiatku, preto rukou napísal meno spoločnosti a parafoval podpis. Zamestnávateľ priepustku neuznal z dôvodov, že chýba pečiatka a platené voľno sa týka len návštev zdravotníckych zariadení.
Má zamestnanec právo na prekážku v práci, ak navštívi zariadenie alternatívnej medicíny, napr. homeopatickú ambulanciu?
Zamestnanec nemá právo na ospravedlnenie prekážky v práci, ak ide na vyšetrenie/ošetrenie do zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením.
Ak lekár odporučí počas vyšetrenia/ošetrenia návštevu zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením, a zamestnanec takéto zariadenie navštívi s cieľom vyšetrenia/ošetrenia, nevzniká mu právo na čerpanie prekážky v práci podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP.
Príklad:
Zamestnanec má nastúpiť na schválenú kúpeľnú liečbu indikačnej skupiny A do kúpeľov – zariadenie ústavnej starostlivosti. Z dôvodu nedostatku dní dovolenky požiada o pracovné voľno z dôvodu absolvovania vyšetrenia/ošetrenia v zdravotníckom zariadení podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP. Možno v tomto prípade postupovať podľa uvedeného ustanovenia?
Medzi zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti patria podľa § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z. prírodné liečebné kúpele a podľa písm. f) kúpeľná liečebňa je zariadenie ústavnej starostlivosti. Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, na účely § 141 ods. 2 písm. a) ZP by musela pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Keďže za vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné považovať ostatné aktivity vykonané počas liečebného pobytu, napr. stravovanie a pod., nie je možné považovať komplexne kúpeľnú liečbu ako prekážku v práci na vyšetrenie a ošetrenie.
Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie
- pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (rozsah je „nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie/ošetrenie“ a podmienkou je, že vyšetrenie nebolo možné uskutočniť mimo pracovného času; za celý kalendárny rok je rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy najviac sedem dní),
- ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (uvedené sa uplatní po prekročení rozsahu sedem dní v kalendárnom roku za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, zamestnanec má nárok na pracovné voľno − ospravedlnenie neprítomnosti v práci, avšak bez náhrady mzdy),
- pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom (tehotná žena podľa § 40 ods. 6 ZP), ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (v danom prípade ide o osobitný režim pre túto skupinu zamestnancov a nelimitovaný rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy, táto skutočnosť by mala byť vyznačená v doklade, ktorým zamestnankyňa preukazuje prekážku v práci).
Výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia a prepočet siedmich dní na hodiny
Zákonník práce (v § 141 ods. 5) stanovuje výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia (nárok 7 dní v kalendárnom roku). Na určenie celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi pri prekážke v práci podľa § 141 odseku 2 písm. a) a c) ZP (vyšetrenie, ošetrenie a sprevádzanie) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.
Príklad:
Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V deň, kedy mal mať pracovnú zmenu od 6.00 h do 18.00 h, nastane u neho prekážka v práci − vyšetrenie, ktoré trvá celý deň. Ako mu má zamestnávateľ započítať prekážku v práci podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP?
Podľa § 141 ods. 5 ZP je potrebné určiť, čo je jeden deň v prípade konkrétneho zamestnanca z hľadiska prepočtu na hodiny, t. j. vypočítať základ (celkový počet dní v hodinách), z ktorého sa budú hodiny odpočítavať.
Podľa § 141 ods. 5 ZP sa urobí prepočet:
|
Priemerná dĺžka pracovného týždňa
|
Priemerná dĺžka denného pracovného času
|
Počet hodín na vyšetrenie/ošetrenie v kalendárnom roku
|
|
40 h
|
8 h
|
56 h
|
|
38 ¾ h
|
7,75 h
|
54,25 h
|
|
37 ½ h
|
7,5 h
|
52 h
|
|
35 h
|
7 h
|
49 h
|
Čerpanie konkrétneho rozsahu prekážky na vyšetrenie/ošetrenie
V prípade, ak nastala prekážka v práci v konkrétnom rozsahu, musí sa zistiť, koľko by trvala pracovná zmena tohto zamestnanca v konkrétny deň (deň, keď sa uskutočňovalo celodenné vyšetrenie). V tomto prípade trvala 12 hodín (do úvahy sa vždy berie rozsah zameškaného pracovného času). Ak ide o prekážku v práci iba v časti pracovnej zmeny, odpočíta sa iba skutočne zameškaný čas (napr. 4 hodiny 20 minút).
Zostatok nároku = aktuálny nárok − zameškaný pracovný čas z dôvoduvyšetrenia/ošetrenia
Z 56 hodín sa v tomto prípade odpočíta 11,5 hodiny (30 minút, resp. rozsah prestávky v práci sa neodpočíta, pretože prestávka v práci nie je pracovným časom a nepatrí za ňu mzda ani náhrada mzdy).
Zostatkový nárok po čerpaní tejto prekážky v práci je 44 hodín a 30 minút (56 – 11,50). Zamestnancovi sa poskytne náhrada mzdy za 11,5 hodiny.
Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas
Príklad:
Zamestnanec pracuje 18,75 hodiny týždenne, pracovnými dňami sú 3 dni v týždni po 6,25 hodiny. Aký je rozsah jeho nároku na pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení 6,25 h × 7 dní = 43,25 h alebo 3,75 h × 7 dní = 26,25 h?
Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 18,75 h:
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 26,25 hodiny.
V akom rozsahu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnanec má u zamestnávateľa individuálny rozvrh, t. j. pracuje len 3 dni v týždni a jeho týždenný fond pracovného času je 27 hodín?
Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 27 hodín:
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 37,80 hodiny.
Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie pri pružnom pracovnom čase
Príklad:
Zamestnávateľ má so zamestnancom dohodnutý p
