Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Prekážka v práci – Úmrtie rodinného príslušníka

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Zákonník práce [§  141 ods.  2 písm.  d)] rieši otázku prekážky v práci v prípade úmrtia rodinného príslušníka (pojem v rozsahu podľa §  40 ods.  5 ZP), pričom sa rozlišuje v rozsahu pracovného voľna medzi rôznymi rodinnými príslušníkmi.

a) Úmrtie manžela alebo dieťaťa

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb.

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno nielen na účasť na pohrebe, ale aj na dva dni smútku a vybavovanie pohrebu. Nesleduje sa dĺžka pohrebu – nevyhnutne potrebný čas, ale zamestnanec má právo na celý voľný pracovný deň.

V prípade dieťaťa platí to, čo pri sprevádzaní – dôležitý nie je vek dieťaťa, ale rodinný vzťah rodič – dieťa.

 

b) Úmrtie rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela a manžela súrodenca zamestnanca

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na po­hrebe týchto osôb a na ďalší deň, ak obstaráva po­hreb týchto osôb.

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na účasť na pohrebe, ale v prípade, ak zamestnanec obstaráva pohreb, má nárok na ďalší deň. Nesleduje sa dĺžka pohrebu – nevyhnutne potrebný čas, ale zamestnanec má právo na celý voľný pracovný deň.

Pohrebná služba potvrdí, že zamestnanec obstaral pohreb. V prípade skúmania by malo byť zrejmé, pohreb akej osoby zamestnanec obstarával (t.  j. zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, že ide napr. o manžela súrodenca).

 

c) Úmrtie prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe týchto osôb a na ďalší deň, ak obstaráva pohreb týchto osôb.

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.