Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Podmienky na zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času upravuje § 87 ZP. Ide o také rozvrhnutie pracovného času, ktoré nespĺňa podmienku(y) podľa § 86 ZP:

  1. rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne tri hodiny (napríklad striedanie tzv. dlhých a krátkych týždňov) alebo
  2. pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne deväť hodín (napríklad práca v 12-hodinových pracovných zmenách), alebo
  3. priemerný týždenný pracovný čas v určitom období, najviac v štvortýždňovom, presiahne hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas (napríklad zvýšený sezónny charakter práce – dlhšie vyrovnávacie obdobie).

Zamestnávateľ k jeho zavedeniu nemôže pristupovať šikanózne s výlučným cieľom poškodiť zamestnanca.

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas sa v praxi využíva najmä:

  1. pri nepretržitých prevádzkach v priemysle – striedanie zmien sa deje v určitom cykle – cieľom je zabezpečiť dodržanie pracovného času 37,5 hodiny týždenne v priemere podľa § 85 ods. 5 (cykly 4, resp. 8 týždňov),
  2. pri prácach, kde sa kumuluje výkon práce v najdlhší možných zmenách – 12 h, prípadne 10 h a následne sa kumuluje odpočinok (pozri aj maximá podľa § 93 ZP). Príkladom sú napr. vrátnici a SBS, hasiči, služby v oblasti zdravotníctva, sociálne zariadenia, rozvodovne, teplárne, stavebníctvo – turnusová práce, odľahlé pracoviská a pod.,
  3. pri sezónnych prácach, dobe zvýšenej potreby práce – výkyvy väčšej potreby práce (napr. 9 – 10 h) a menšej potreby práce (6 – 7 h), napr. poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, ale aj stavebníctvo.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je teda typické najmä v oblastiach ako nepretržité prevádzky spojené s obsluhou a dozorom (napr. elektrárne, vodárne, kotolne), nepretržité prevádzky v zdravotníctve a sociálnych službách (napr. aj s možnosťou odpočinku zamestnanca na lôžku), službách cestovného ruchu (napr. recepcia), nepretržité stráženie objektov – SBS, záchranné zbory (napr. hasiči), sezónna výroba, odlúčené pracoviská vzdialené od sídla zamestnávateľa, bydliska zamestnanca, od obývaných oblastí, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, časť spracovateľského priemyslu (napr. cukrovarníctvo, liehovary – ak je závislosť od spracovania sezónnych plodín), závislosť od dodávateľsko-odberateľských vzťahov (napr. väzba na sezónneho výrobcu, resp. výroba sezónneho tovaru).

Vo väzbe na charakter práce v prevádzke, napr. výrobná linka, administratíva, strážna služba, zamestnávateľ môže rozdielne pristupovať k rozvrhovaniu pracovného času pre tieto práce, prevádzky, organizačné útvary.

Ustanovenie § 87 ZP rozlišuje dve situácie z hľadiska dĺžky vyrovnávacieho obdobia:

  1. nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s vyrovnávacím (rozvrhovým) obdobím na štyri a menej mesiacov,
  2. nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s vyrovnávacím (rozvrhovým) obdobím na štyri až dvanásť mesiacov.

V prípade nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času pokiaľ ide o nočnú prácu pozri aj ustanovenia § 98 ods. 8 a 9 ZP

Príklad:

U zamestnávateľa je zavedená nepretržitá prevádzku s pracovnými zmenami v dĺžke 7,5 hodiny. Zamestnanci robia v zmenovom kolotoči: Ranná – Ranná – Poobedná – Poobedná – Nočná – Nočná – Voľno – Voľno – Voľno – Voľno.

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

R

R

O

O

N

N

V

V

V

V

R

R

O

O

7,5

7,5

7,5

7,5

7,5

7,5

0

0

0

0

7,5

7,5

7,5

7,5

10 x 7,5 = 75 hodín

75 h / 2 = 37,5 hodiny

15

16

17

18

19

20

21

22

23

24

25

26

27

28

N

N

V

V

V

V

R

R

O

O

N

N

V

V

7,5

7,5

0

0

0

0

7,5

7,5

7,5

7,5

7,5

7,5

0

0

Podmienku maximálneho pracovného času pre nepretržitú prevádzku zamestnávateľ spĺňa. Ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času?

Podľa § 86 a § 87 sa sledujú týždne idúce za sebou: 1. týždeň = 6 x 7,5 h
(45 h) a 2. týždeň je 4 x 7,5 h (30 h) = rozdiel je 15 hodín (viac ako 3 h) = nerovnomerné rozvrhnutie. Pozn.: Ak označenie 1 znamená pondelok, týždeň nemusí vždy začínať pondelkom, ale napr. cyklus 7 dní môže začať aj utorkom, stredou.

Môže mať  zamestnávateľ nerovnomerne nastavený pracovný čas na stálo, nie iba na prechodné obdobie, ak ide o nepretržitú prevádzku? U zamestnávateľa nepôsobia odbory.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, ak nie sú zástupcovia zamestnancov (podľa § 87 ZP).

Dôvodom jeho aplikácie je povaha práce alebo podmienky prevádzky.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času do štyroch mesiacov

Zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času do štyroch mesiacov zamestnávateľom je možné po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Postup volí zamestnávateľ a môže sa dohodnúť aj priamo v kolektívnej zmluve, že rozvrh sa urobí napr. 4 mesiace. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, Zákonník práce síce obsahuje pravidlo podľa § 12 ods. 1 ZP (o samostatnom postupe zamestnávateľa), ale je ho potrebné aplikovať v kontexte § 87 ods. 1 ZP, keďže ten ustanovuje dvoch alternatívnych partnerov na dohodu „po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom“, zamestnávateľ teda nemôže postupovať samostatne, ale musí sa dohodnúť so zamestnancom.

V prípade zamestnan

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.

Ochrana odborárov podľa § 240 Zákonníka práce (a vybrané rozhodnutia súdov) N

Publikované:

6. OKPP - Možnosti a limity súdneho prieskumu faktických úkonov N

Publikované: