Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Riešenie sporov zamestnanca a zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

V oblasti bezpečnosti práce má zamestnávateľ právne povinnosti dané kogentnou právnou úpravou. Pokiaľ si zamestnávateľ tieto právne povinnosti nesplní, má zamestnanec možnosť oznámiť mu daný stav a požadovať od neho okamžité zjednanie nápravy v danom prípade. Zabezpečenie bezpečnosti práce je oprávnením inšpekcie práce, ktorá prostredníctvom inšpektorov môže zabezpečiť rešpektovanie noriem bezpečnosti práce. Preto zamestnanec, ešte pred podaním žalobného návrhu na súd, môže podať podnet na miestne príslušný inšpektorát práce. Taktiež môže zamestnanec podať podnet odborovému orgánu, ktorý má taktiež podstatné oprávnenia v oblasti bezpečnosti práce.
Právne povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") má zamestnávateľ okrem iného aj tieto právne povinnosti:
-
vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
-
zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
-
zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
-
zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
-
zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
-
odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,
-
nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
-
v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov,
1.
prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,
2.
vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
-
určovať bezpečné pracovné postupy,
-
určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
-
písomne vypracovať a podľa potreby vyhodnocovať a aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny nie je uvedený v
-
vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
-
vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk:
1.
zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
2.
spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,
3.
zakázaných mladistvým zamestnancom,
-
viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, zá­znamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, kedy bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
-
zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z."), schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
-
zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,
-
zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu podľa zákona č. 355/2007 Z.z. vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z.z., a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,
-
dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u:
1.
zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
2.
zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
3.
osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,
-
poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to napríklad v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a zákonom č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov,
-
nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Prerokovanie prípadov porušovania bezpečnosti práce so zamestnávateľom
Príklad č. 1:

Pri výkone závislej práce zamestnanec zistil, že zamestnávateľ porušuje právne predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že mu neposkytol ochranné pracovné prostriedky potrebné na riadny výkon jeho pracovných úloh ustanovených v pracovnej zmluve. Preto zamestnanec chcel uvedenú situáciu prerokovať so zamestnávateľom, ten mu to však odoprel s tým, že uvedenú situáciu prerokuje len s bezpečnostným technikom a zodpovedným zamestnancom bezpečnosti práce. Mal zamestnanec právo na prerokovanie uvedeného stavu so zamestnávateľom v súlade s platným právom?
Podľa § 12 ods. 1 zákona o BOZP zamestnanec má právo:
-
prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
-
odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
Pritom vymedzenie situácií, pri ktorých môže dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia zamestnanca zákon o BOZP neustanovuje ani demonštratívnym právnym výpočtom, a preto je na uvážení zamestnanca, či daná situácia nastala v konkrétnom prípade. Pritom právo odmietnuť prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia má zamestnanec aj v prípade, keď sa len dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb, nemusí však dôjsť k reálnym prejavom takéhoto nebezpečenstva, postačuje, že len môže nastať takáto situácia.
Taktiež je potrebné uviesť § 148 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
Preto možno uviesť, že zamestnanec mal právo na prerokovanie.
Príklad č. 2:

Zamestnanec mal podozrenie, že vo výrobnej hale môže dôjsť k vzniku nebezpečnej situácie, ale sa spoliehal, že k nej nedôjde, a preto možné hroziace nebezpečenstvo neoznámil svojmu vedúcemu zamestnancovi, a ani svojmu zamestnávateľovi. Pritom ale nebezpečná situácia vo výrobnej hale nastala, vznikol požiar, v dôsledku ktorého došlo aj k závažnej ujme na zdraví iného zamestnanca. Zamestnanec, ktorý nebezpečenstvo neohlásil, sa vyviňoval tým, že išlo len o potenciálnu možnosť, teda hrozbu vzniku požiaru, ktorý len mohol nastať vo výrobnej hale, a preto ju nemusel nahlasovať v tomto prípade. Konal zamestnanec v súlade s platným právom?
Podľa § 12 ods. 2 písm. j) zákona o BOZP je zamestnanec povinný oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, pričom ide o kogentnú úpravu, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.
Taktiež má takýto zamestnanec aj zakročovaciu právnu povinnosť, ktorú ustanovuje § 178 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti, alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Podľa § 12 ods. 5 zákona o BOZPplatí, že
vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností v danom prípade.
Preto možno uviesť, že zamestnanec si v tomto prípade nesplnil jednu zo svojich základných povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorou je oznamovacia a zakročovacia povinnosť, teda nekonal v súlade s platným právom.
Možnosť zamestnanca oznámiť ohrozenie bezpečnosti práce odborom
Príklad č. 3:

Pretože zamestnávateľ nereagoval na oznámenie zamestnanca, že ďalším pokračovaním výrobného procesu vo výrobnej hale dochádza k závažnému riziku ohrozenia jeho zdravia a zdravia spoluzamestnancov, oznámil zamestnanec daný stav odborovému orgánu. Tento odborový orgán následne požadoval od zamestnávateľa okamžité prerušenie práce vo výrobnej hale, ktoré sa týka zamestnancov, ktorí tam pracujú. Konal zamestnanec a odbory v súlade s platným právom?
Podstatnou kompetenciou odborového orgánu je podľa § 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím.
-> UPOZORNENIE:
Pri uplatnení tohto kontrolného oprávnenia odborového orgánu sa musí striktne uplatniť postup podľa § 149 ods. 2 Zákonníka práce, na základe ktorého pokiaľ odborový orgán zistí pri výkone kontroly nedostatky, je povinný vypracovať protokol. Protokol obsahuje označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal, dátum a čas vykonania kontroly a nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia protokol obsahuje aj požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným nedostatkom.
Výpočet uvedených náležitostí protokolu odborového orgánu o nedostatkoch z vykonanej kontroly je taxatívny a musí byť rešpektovaný, nemožno ho upravovať.
Pokiaľ došlo k vykonaniu kontroly strojov, zariadení či výrobných postupov prostredníctvom odborov a vyhotovil sa aj protokol o nedostatkoch s požiadavkou na prerušenie práce, tak zároveň je potrebné podľa § 149 ods. 3 Zákonníka práce bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy. Požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov zamestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy.
Pritom konkrétnu formu, a ani obsahové náležitosti takéhoto upovedomenia uvedených inštitúcií verejnej správy Zákonník práce neustanovuje, uvedené upovedomenie by však malo obsahovať údaje z protokolu o výsledkoch vykonanej kontroly a konkrétnosti ohľadom prerušenia výkonu závislej práce. Vzhľadom na potrebu preukaznosti uvedeného oznámenia je vhodná písomná forma.
Podľa § 239 Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov (sem patria odbory) kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov (sem patrí aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy; na tento účel sú oprávnení najmä (ide o demonštratívny právny výpočet):
-
vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so zamestnávateľom, a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská; § 230 ods. 3 Zákonníka práce sa použije primerane,
-
vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
-
podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,
-
vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,
-
navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,
-
vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.
Preto možno uviesť, že zamestnanec, a aj odbory konali v súlade s platným právom.
Možnosť zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce
Inšpektoráty práce u zamestnávateľov kontrolujú, či títo rešpektujú Zákonník práce a osobitnú právnu úpravu, pričom podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov (sem patria aj odbory), ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, ktorými sú vecne a miestne príslušné inšpektoráty ­práce.
V súlade s § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z.") inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 tohto zákona, pričom ide predovšetkým o oblasti úloh dozoru nad dodržiavaním:
-
pracovnoprávnych predpisov, sem spadajú napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-
právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, napríklad zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia; sem patria podľa § 39 Zákonníka práce predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Upozornenie: Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu,
-
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kde patrí napríklad zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-
záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, kde je rámcovou právnou úpravou zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
-
osobitného predpisu (týmto je zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
-
osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorým je zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Taktiež majú inšpektoráty práce oprávnenie na vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie pracovnoprávnych predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Pritom na určité konania podľa zákona č. 125/2006 Z.z., pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov subsidiárne.
Inšpektoráty práce taktiež majú oprávnenie na poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať pracovnoprávne predpisy. Pre vymedzenie pojmu "podnikateľ" je potrebné obligatórne zohľadniť § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Možnosť riešenia sporov v oblasti bezpečnosti práce prostredníctvom súdu
Pokiaľ zamestnávateľ porušuje predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad tie, ktoré boli uvedené, a podanie podnetu na inšpektorát práce neviedlo k náprave, môže zamestnanec využiť podanie žalobného návrhu súdnou cestou. Podľa čl. 9 základných zásad Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Pokiaľ zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer z dôvodu porušenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom, postupuje zamestnanec podľa § 79 Zákonníka práce, ktorý rieši takýto prípad.
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
V tomto prípade má zamestnanec možnosť podať žalobný návrh na príslušný súd, v ktorom
môže požadovať úhradu náhrady mzdy od zamestnávateľa vo výške jeho priemerného zárobku, a to odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na zamestnávaní až do okamihu, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
V kontexte uvedeného je preto veľmi podstatné, aby zamestnanec okamžite po tom, ako zistil právne dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru, okamžite toto písomne oznámil zamestnávateľovi, keďže od tohto okamihu má právny nárok na náhradu mzdy a okamih podania žalobného návrhu v tomto prípade pre posúdenie rozsahu náhrady mzdy nehrá úlohu.
-> UPOZORNENIE:
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Uvedené sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.
Taktiež môže zamestnanec požadovať od zamestná­vateľa náhradu prípadnej škody, ktorá mu v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vznikla. Tento právny nárok nevyplýva zo Zákonníka práce ale zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje poškodenej strane domáhať sa náhrady škody v primeranom rozsahu. Napríklad v dôsledku neplatnej výpovede zamestnanec prišiel o prácu v dôsledku čoho nemohol splácať hypotéku v banke, ktorá mu v dôsledku toho vyrubila úroky z omeškania, prípadne sankčné úroky alebo došlo k speňaženiu zálohu - nehnuteľnosti pod jej trhovú hodnotu bankou, ktorá je oprávneným subjektom - veriteľom.
Pokiaľ v dôsledku neoprávneného skončenia pracovného pomeru vznikla zamestnancovi napríklad psychická ujma na zdraví, tak v tomto prípade môže zamestnanec od zamestnávateľa požadovať súdnou cestou peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, v tomto prípade však bude potrebné preukázať, že k ujme na zdraví došlo v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru.
V prípade požadovania občianskoprávnych nárokov na náhradu ujmy na zdraví a škody na majetku je na poškodenom - prepustenom zamestnancovi, v akej výške bude požadovať finančnú náhradu škody, platí však, že súd môže neprimerane vysokú náhradu ujmy na zdraví alebo náhradu škody na majetku primerane znížiť podľa vlastnej úvahy.
Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak:
-
bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
-
bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 80 Zákonníka práce pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
Záver
Podľa platného práva má každý zamestnávateľ právnu povinnosť rešpektovať platnú právnu úpravu, a aj vnútorné predpisy bezpečnosti práce. Pokiaľ zamestnávateľ porušuje tieto predpisy, má zamestnanec právo, aby tento stav s ním zamestnávateľ prerokoval. Taktiež môže zamestnanec v prípade porušovania predpisov bezpečnosti práce zamestnávateľom kontaktovať odbory, ktoré majú aj oprávnenie nariadiť zamestnávateľovi prerušiť výrobu. Taktiež môže zamestnanec podať podnet príslušnému inšpektorátu práce a následne bude vykonaná kontrola inšpektorom práce. A zamestnanec taktiež môže podať podnet aj prostredníctvom súdu v komplexnom rozsahu.
Použité zdroje:
[1] Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[2] Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[3] Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
[4] Zákon č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
[5] Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[6] Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
[7] Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[8] Zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[9] Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[10] Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
[11] Zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[12] Zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[13] Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
[14] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
[15] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.