Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Stavebný stroj - (ne)spoľahlivý partner k výkonu, pri (ne)zodpovednom dodržiavaní BOZP
Dátum: Rubrika: BOZP ADRESNE
Dynamický rozvoj stavebníctva v poslednom období prináša našej spoločnosti mnoho pozitívnych vecí, kde výsledky sú často badateľné v krátkom časovom období. Tak, ako pri každej činnosti, aj tu sa stretávame s negatívami, ktoré sú často rôznorodého charakteru. Či už sú to nekvalitné vstupy materiálov, pracovné výstupy, nesprávny a nebezpečný spôsob práce, ohrozovanie pracovníkov, spolupracovníkov nezodpovednou (ne)činnosťou vedúcich pracovníkov, ohrozovanie obslúh strojov a zariadení alebo iných pracovníkov vlastnou činnosťou, alebo sú to výsledné negatíva v podobe drobných, ťažkých alebo smrteľných úrazov.
Pracovné úrazy
môžu mat rôzne príčiny, priebehy, následky. Môžu byt spôsobené zo strany zamestnávateľa, zamestnanca, no takmer vždy, až na výnimky, v príčinnej súvislosti s výkonom pracovných činností. To len potvrdzuje známe úslovie, overené rokmi, že
kto nič nerobí, nič nepokazí,...
Zdrojom úrazov už okrem spomínanej spoluúčasti zamestnávateľov a zamestnancov, iných okolností, je v mnohých prípadoch často aj nedostatočná, prípadne žiadna kvalifikácia. V mnohých prípadoch za vznikom úrazu je bohužiaľ často aj tretí faktor - napr. faktor pracovného prostredia, už spomínaných nekvalitných materiálov, nedostatočne kvalitných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len "OOPP"), tiež často faktor pôsobenia iných osôb v subdodávke a pod. Tu je nutné k tretiemu faktoru "pripočítať" aj v praxi neustále podceňovanie
"skrytých vplyvov"
, ktoré majú často leví podiel na vzniku pracovných úrazov, či poškodzovaní strojov a zariadení i materiálov dennodenne potrebných k stavebnej činnosti.A práve aj na tieto
skryté (technické) vplyvy, prerušované procesy celoživotného vzdelávania
sa v článku chceme bližšie zamerať - aby sme si spoločné znovu všetci uvedomili, aké sú nebezpečné a neustále ohrozujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") na pracoviskách.Zo strany zamestnanca
je dôležité pripomenúť napr. častú nepozornosť, zakopnutie pri práci, pády z výšky, nedostatočné odpočinutie pred pracovnou zmenou, precenenie svojich fyzických síl a odborných vedomostí, nedostatočné uplatňovanie zásad BOZP ustanovených v právnych a ostatných predpisoch, či predpisoch výrobcov strojov a zariadení. V horšom prípade je to aj napríklad prispenie alkoholu, či iných psychotropných a omamných látok k vzniku pracovného úrazu.Zo strany zamestnávateľa
sa bezpečnosť pri práci prioritne porušuje najmä časovou nedôslednosťou výkonu kontrolnej a riadiacej činnosti, nákupom lacných, technicky nekvalitných pracovných prostriedkov bez následnej včasnej výmeny pri ich rýchlom poškodení, lacných nekvalitných stavebných a iných materiálov k práci, v snahe maximálne šetriť finančné prostriedky, resp. nevytváraním vhodných pracovných podmienok na pracoviskách, absenciou bezpečných pracovísk a pod.Veľmi významne sa to prejavuje najmä pri vzniku ťažkých a smrteľných úrazov, pri absencii osobného alebo kolektívneho pôsobenia OOPP. V negatívnych štatistikách sa úrazy a ich následky evidujú v tabuľkách najčastejšie ako pády z výšky alebo nad voľnou hĺbkou, zasiahnutie pracovníka časťou strojného zariadenia, zasypanie pracovníka vo výkope, zasiahnutie pádom bremena, v dôsledku zjavne zlej a nesprávnej organizácie pracovnej činnosti, úrazy pod vplyvom alkoholu a pod.
S viacerými prípadmi, ktoré súvisia s niektorými spomínanými nedostatkami sa budeme mat možnosť bližšie oboznámiť v záverečnej časti článku. Aj pôsobením všetkých spomínaných negatív a skutočností sa stavebníctvo oprávnene považuje za jedno z najrizikovejších odvetvi národného hospodárstva.
Čo je teda potrebné robiť, aby negatíva klesli na minimum a posilnila sa stránka pozitív?
Hlavnou úlohou do budúcnosti je zvýšiť právne povedomie ruka v ruke s technickým povedomím pracovníkov ohľadom dôležitosti dodržiavania technicky presných pracovných postupov bezpečnej práce, ustanovených v právnych a ostatných predpisoch, dôležitosti uvedomenia si vlastného osobného prístupu pracovníka k denným úlohám a, k požadovaným nárokom v oblasti BOZP.
Porovnávanie počtu a zisťovanie závažnosti úrazov v jednotlivých rokoch, obdobiach, oblastiach, nemá byť len úlohou Národného inšpektorátu práce, územne pôsobiacich inšpektorátov práce v ôsmich krajských mestách, prednášajúcich na seminároch, pri základnom vzdelávaní odborných pracovníkov, periodických oboznamovaniach konkrétnych pracovníkov vykonávajúcich dané činnosti na jednotlivých pracovných úsekoch, ale
celospoločenskou povinnosťou každého z nás
. Pretože, kto sa zodpovedne odborne nepripraví, nezískava potrebné pracovné vedomosti, nepozná všetky odborné postupy dôkladne a dôsledne ich neuplatňuje v praxi, často sa
kruto poučí
potom na vlastnej osobnej skúsenosti, pri úraze, ktorý sa mu prihodil v práci. No vtedy je už neskoro si pripomínať zásady dobrej praxe, dodržiavania BOZP.Robme teda všetci tak, aby sme sa priebežne vždy mohli bezpečne vyhnúť zbytočným drobným úrazom, vážnym škodám, závažným úrazom, závažným poškodeniam na zdraví, a najmä stratám na životoch.
Spätná analýza vybraného úrazového deja
Skôr než sa budeme dôkladne zaoberať analýzou vybraného úrazového deja a ďalšími úrazovými dejmi, je potrebné tu zjednodušene, zrozumiteľne vysvetliť a uviesť na pravú mieru, čo sa myslí pod pojmom pracovný úraz. Čo možno považovať za pracovný úraz pracovníka, ktorý spravidla vyšetrujú poverené orgány inšpekcie práce v územnej pôsobnosti pracovníka.
Definícia pracovného úrazu
Pracovný úraz je definovaný ustanovením § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z.Zákonník práce v znení neskorších predpisov. V prvom rade je dôležité vysvetliť,
čo možno považovať
za pracovný úraz a čo naopak pracovným úrazom nie je. Aby poškodenie zdravia alebo smrť boli pracovným úrazom, musia sa stať zamestnancovi v pracovnom pomere a musia vzniknúť nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Je potrebné, aby sa pracovný úraz stal pri plnení pracovných povinností, inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa alebo pri úkonoch potrebných na výkon práce.Príklad:
Pracovným úrazom je napr. porezanie ruky na ostrej hrane, zlomený palec pri spadnutí ťažkého bremena naň alebo akútna otrava výparmi v chemickom priemysle. Tieto úrazy možno klasifikovať ako pracovné za predpokladu, že sa udiali v pracovnom pomere, nezávisle od zamestnanca a pôsobením krátkodobých, náhlych a násilných vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa stal zamestnancovi na ceste do alebo z práce. Za pracovný úraz sa nepovažuje tiež ten, ktorý sa stal zamestnancovi pri stravovaní alebo počas obedňajšej prestávky, teda takéto úrazy nie sú pracovnými úrazmi.
Špecifickou skupinou osôb sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), čiže živnostníci. Vo všeobecnosti platí, ak má byť úraz kvalifikovaný ako pracovný, je potrebné, aby sa stal v riadnom pracovnom pomere. Špecifická skupina osôb reálne nevykonáva prácu v pracovnom pomere, teda nie sú zamestnancami. Preto úrazy, ktoré im vznikajú v práci, nie sú pracovnými úrazmi.
Definovali sme si úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 2/2022
