Príkaz zamestnávateľa na pracovnú cestu

Zákonník práce explicitne nestanovuje obligatórnu formu udelenia pokynu zamestnávateľa s realizáciou pracovnej cesty za predpokladu, že sa nevyžaduje súhlas zamestnanca s jeho realizáciou, ale ani formu udelenia súhlasu zamestnanca za predpokladu, že sa vyžaduje jeho súhlas s realizáciou pracovnej cesty.

V prípade, že sa nevyžaduje súhlas zamestnanca s realizáciou pracovnej cesty, pripúšťa sa ako udelenie pokynu zamestnávateľa v písomnej i ústnej podobe, pričom sa len vyžaduje naplnenie podmienok určitosti takéhoto právneho úkonu, t. j. zamestnanec musí vedieť napr. kedy, kam a za akých podmienok bude realizovať pracovnú cestu. Za predpokladu dosiahnutia súhlasu zamestnanca s realizáciou pracovnej cesty sa spisuje tzv. dohoda o vyslaní na pracovnú cestu (resp. môže byť aj vo forme samostatného súhlasu zamestnanca) s návrhom zamestnávateľa na realizáciu pracovnej cesty zodpovedajúcej obsahovo náležitostiam príkazu na vykonanie pracovnej cesty zamestnancom.

Forma udeleného súhlasu zamestnancom zodpovedá forme požiadavky zamestnávateľa na realizáciu pracovnej cesty zamestnancom, t. j. napr. pri písomnej požiadavke na vykonanie pracovnej cesty zamestnancom zo strany zamestnávateľa sa predpokladá použitie rovnakej formy aj zo strany zamestnanca.