Vozidlo a zamestnávateľ

Vymedzenie osoby daňovníka v polohe zamestnávateľa je uvedené v § 3 písm. e) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“). Zákon o dani z motorových vozidiel nerieši pojem „zamestnávateľ“, ale pracuje s týmto pomenovaním daňovníka pri povinnosti zdanenia vozidla použitého zamestnancom na pracovnej ceste, za podmienok týmto zákonom ustanovených.

Poznámka: Definícia zamestnávateľa je obsiahnutá v § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Podľa predmetnej definície zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. (Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.) Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Daňovníkom – zamestnávateľom uvedeným v § 3 písmene e) je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba. Na to, aby bola fyzická osoba alebo právnická osoba považovaná za daňovníka – zamestnávateľa, musí spĺňať podmienky ustanovené priamo v už citovanom § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel. V predmetnom ustanovení je teda uvedené, že daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom, ak za použitie vozidla zamestnancom na pracovnej ceste, na ktorú dala súhlas použiť vozidlo, vypláca cestovné náhrady. Ďalšia podmienka, obsiahnutá v predmetnom ustanovení, ktorá musí byť splnená uvádza, že použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.

Pri podmienke vyplácania cestovných náhrad za použitie vozidla na pracovnej ceste nie je uvedený odkaz na zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., avšak pri splnení uvedenej podmienky, je nutné postupovať v jeho intenciách. Splnenie tejto podmienky – vyplatenie cestovných náhrad za použitie vozidla zamestnancom je jednoduchšie oproti primárnemu posúdeniu toho, či použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.

Podmienku nepoužívania vozidla na podnikanie (toho, ktoré sa používa na pracovnej ceste) je potrebné verifikovať v rámci zásady zdaňovania jedného predmetu dane v jednom zdaňovacom období (kalendárnom roku), t. j. najviac 12 kalendárnych mesiacov.

Nepoužívanie vozidla na podnikanie, v čase jeho použitia na pracovnej ceste znamená, že vozidlo, ktoré zamestnanec na pracovnú cestu použije, nie je predmetom dane z motorových vozidiel, či už u:

●   Samotného zamestnanca; ak ide o vozidlo, v dokladoch ktorého je tento zamestnanec uvedený ako držiteľ [sám vykonáva podnikateľskú činnosť alebo vozidlo prenajíma (zapožičiava) v rámci podnikateľskej činnosti inej osobe na podnikanie].

Podnikateľ fyzická osoba (SZČO), zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ, používa na podnikanie osobné motorové vozidlo. Súčasne je tento podnikateľ aj zamestnaný a toto vozidlo počas roka použije viackrát so súhlasom zamestnávateľa aj na pracovnú cestu, za ktorú mu zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady. Kto je daňovníkom v takomto prípade?

Daňovníkom je podľa § 3 zákona o dani z motorových vozidiel fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zapísaná ako držiteľ v dokladoch vozidla [§ 3 písm. a)] alebo zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie [§ 3 písm. e)]. Vzhľadom na zadanie príkladu je v tomto prípade daňovníkom držiteľ – fyzická osoba podnikateľ (SZČO), ktorý používa vozidlo na podnikanie, a to aj napriek skutočnosti, že toto vozidlo bolo viackrát použité aj na pracovnú cestu so súhlasom zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vždy vyplatil cestovné náhrady. Zamestnávateľ by bol daňovníkom vtedy, ak by zamestnanec nebol fyzickou osobou – podnikateľom (SZČO) a predmetné vozidlo nepoužíval sám na podnikanie.

- - - 

Zamestnanec zapísaný v dokladoch motorového vozidla ako držiteľ, použil so súhlasom zamestnávateľa toto motorové vozidlo na pracovnú cestu. Zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil za použitie vozidla cestovné náhrady. Použité vozidlo nebolo použité na podnikanie v čase trvania pracovnej cesty, zamestnanec nie je podnikateľom. Je daňovníkom v tomto prípade zamestnávateľ?

Vzhľadom na to, že zamestnanec na pracovnej ceste použil vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ a toto vozidlo sa nepoužíva na podnikanie (zamestnancom ani inou osobou), daňovníkom je zamestnávateľ.

- - - 

Poznámka: Daňovníkom je podľa § 3 zákona o dani z motorových vozidiel vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podľa:

−   písm. a) je ako držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla,

−   písm. b) má v doklade ako držiteľa zapísanú organizačnú zložku,

−   písm. c) používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zan