Ukončenie pracovného pomeru dohodou skôr ako 31. 8. 2024

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo  verejnom záujme vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak v danom prípade. Preto sa aj na skončenie pracovného pomeru učiteľa, a teda aj otázku, či s ním možno skončiť pracovný pomer dohodou, vzťahuje Zákonník práce taktiež. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona taktiež platí, že zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.

Pre právnu relevanciu a správnosť skončenia pracovného pomeru dohodou s učiteľom však musia byť splnené jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, a to obligatórne. Uvedeným predpokladom  preto ďalej venujem pozornosť.

Skončenie pracovného pomeru dohodou je dvojstranný právny úkon, ktorý spôsobuje skončenie pracovného pomeru. Preto sa naň vzťahuje § 15 Zákonníka práce, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

V kontexte uvedených súvislostí je potrebné na skončenie pracovného pomeru dohodou použiť zásadu „dobrých mravov“, ktorá je predmetom čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, ktoré sú uvedené v jeho úvode. Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Uvedený čl. 2 Zákonníka práce je konkretizáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Preto platí, že skončenie pracovného pomeru dohodou musí byť v súlade s hodnotami etiky, morálky a taktiež, čo je nemenej podstatné, musí rešpektovať existujúcu judikatúru súdov, pokiaľ je táto použiteľná.

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou možno plne použiť § 14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Preto pokiaľ neboli dodržané niektoré z ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa týkajú formy alebo obsahu dohody o skončení pracovného pomeru, tak zamestnanec môže podať návrh na súd, ktorým sa napríklad môže dovolávať neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Pokiaľ sa na súde preukáže, že neoprávneným skončením pracovného pomeru dohodou vznikla zamestnancovi ujma, napríklad tým, že k skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo z dôvodu, že naňho zamestnávateľ vyvíjal nátlak, tak zamestnanec nielenže môže dosiahnuť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale aj prostredníctvom súdu požadovať od zamestnávate