Tehotenstvo uchádzačky v predzmluvných pracovných vzťahoch

Zoznamy takých prác upravuje v podmienkach Slovenskej republiky nariadenie vlády č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.

Citované nariadenie vlády Slovenskej republiky do svojich ustanovení preberá smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), ktorá demonštratívnym spôsobom uvádza vo svojej prílohe č. 1 látky, vplyvy, procesy a pracovné podmienky s určitým rizikom pre tehotné ženy.

Domnievame sa, že legálna možnosť zamestnávateľa pýtať sa uchádzačky o zamestnanie, či je tehotná, neexistuje. Nezaváži ani argument, že obsadenie pracovnej pozície tehotnou ženou je v zmysle legislatívy zakázané a zamestnávateľ by mal byť o tehotenstve uchádzačky informovaný, aby tento zákaz neporušil. Treba si uvedomiť, že existuje iný inštitút, ktorý zabezpečuje rešpektovanie zákazu zamestnávania tehotných žien na pracovných pozíciách pre ne nebezpečných a škodlivých, a to bez toho, aby sa k zamestnávateľovi dostala informácia o tehotenstve uchádzačky. Ide o preskúmavanie zdravotnej spôsobilosti uchádzačov o zamestnanie.

Pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu sa vykonáva vstupná lekárska preventívna prehliadka (ďalej len „vstupná lekárska prehliadka“). V závislosti od podmienok práce a druhu pracovnoprávneho vzťahu je vstupná lekárska prehliadka právom alebo povinnosťou zamestnávateľa.

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť zabezpečiť i uhradiť vykonanie vstupnej lekárskej prehliadky v prípade, ak ide o fyzické osoby uchádzajúce sa o prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie z hľadiska zdravotnej rizikovosti alebo v prípade, ak zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis (napríklad zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v z. n. p., zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v z. n. p. a pod.).

Zamestnávateľ môže zabezpečiť vstupné lekárske prehliadky aj vo vzťahu k práci zaradenej do 1. alebo 2. kategórie [§ 30e ods. 17 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“)].

Požiadavka absolvovania vstupnej lekárskej prehliadky pri práci v 1. alebo 2. kategórii musí byť objektívne zdôvodnená povahou práce alebo pracovnej činnosti. Ak sa zamestnávateľ pre takúto možnosť rozhodne, mal by zabezpečovať vstupnú lekársku prehliadku pre všetky osoby uchádzajúce sa o danú pracovnú pozíciu.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa následne vykonáva na základe ad 1) hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a ad 2) výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Proces hodnotenia rizika je určením pravdepodobnosti nepriaznivých účinkov nebezpečenstiev práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, pričom súčasťou hodnotenia rizika je jeho posúdenie, a toto zabezpečuje zamestnávateľ.

Zamestnávateľ na svojom pracovisku kategorizuje všetky práce z hľadiska zdravotných rizík a uvedie ich v posudku o riziku (§ 30a ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia). Posudok o riziku je sprístupnený posudzujúcemu lekárovi a ten na jeho základe vie, či v rámci preskúmavania zdravotnej spôsobilosti uchádzačky bude preskúmavať aj prípadné tehotenstvo uchádzačky, pretože ide o prácu so škodlivým faktorom pre tehotné ženy.

Z príloh č. 2 až 7 odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vyplýva, že gynekologické vyšetrenie býva súčasťou vyšetrení v rámci vstupných lekárskych preventívnych prehliadok:

• pri pôsobení chemických faktorov, konkrétne: chróm a kadmium ako súčasť fakultatívnych vyšetrení;
• pri pôsobení fyzikálnych faktorov, konkrétne: hyperbaria, hypobaria ako súčasť obligatórneho, prípadne i fakultatívneho vyšetrenia; chlad ako súčasť fakultatívneho vyšetrenia.

V uvedených situáciách sa uchádzačka o zamestnanie bude povinná podrobiť vstupnej gynekologickej prehliadke. Pri fakultatívnych vyšetreniach musí byť oprávnenosť požiadavky podstúpiť gynekologické vyšetrenie odôvodnená posudzujúcim lekárom. Z lekárskeho posudku následne vyplynie záver o zdravotnej spôsobilosti, prípadne nespôsobilosti uchádzačky vykonávať prácu bez toho, aby sa zamestnávateľ dozvedel podrobnosti o zdravotnom stave (tehotenstve), ktoré k takému záveru viedli.

Treba tiež pripomenúť, že pracovná pozícia spravidla nie je pre tehotnú ženu zakázaná v celej svoje komplexnej šírke, ale vo väčšine prípadov je to len určitý škodlivý faktor alebo čiastková pracovná úloha, ktorú nesmie vykonávať. Odmietnutie tehotnej uchádzačky na takú pracovnú pozíciu by viedlo k diskriminácii na základe pohlavia, čo potvrdil aj Súdny dvor EÚ vo veci Mahlburg/Land Mecklenburg-Vorpommern (SDEÚ, C-207/98, Mahlburg/Land Mecklenburg-Vorpommern, 3. februára 2000).

Sťažovateľke, ktorá bola tehotná, bolo zamietnuté trvalé pracovné miesto zdravotnej sestry, na ktorom sa mala podstatná časť práce vykonávať na operačných sálach. Tento krok bol odôvodnený tým, že vystavenie škodlivým látkam na sále by mohlo poškodiť dieťa.

Súdny dvor EÚ konštatoval, že vzhľadom na to, že toto pracovné miesto bolo trvalé, bolo neprimerané odoprieť sťažovateľke toto pracovné miesto, pretože jej neschopnosť pracovať na sále by bola len dočasná. Aj keď obmedzenia týkajúce sa pracovných podmienok pre tehotné ženy boli prípustné, malo sa presne vymedziť, aké úlohy by jej mohli škodiť, a nemohli zahŕňať všeobecný zákaz vykonávať prácu.

Záver:

Iniciatívne preskúmavanie tehotenstva u uchádzačiek samotným zamestnávateľom v rámci pracovného pohovoru je neprípustnou praktikou a zamestnávatelia by nemali hľadať ani žiadne skryté možnosti, ako sa o tehotenstve uchádzačky dozvedieť. Povinnosťou zamestnávateľa je v tomto smere „iba“ informovať uchádzačku o všetkých pracovných podmienkach, za ktorých má prácu vykonávať, vrátane tých škodlivých a nebezpečných pre prípad potenciálneho tehotenstva.