Skúšobná doba v pracovnom práve

Právna úprava skúšobnej doby je obsiahnutá predovšetkým v ustanovení § 45 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná (§ 45 ods. 3 Zákonníka práce). Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike platí, že ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. V písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy, účastníkmi podpísanej neskôr než prvý deň vzniku pracovného pomeru, nemôže byť platne dohodnutá skúšobná doba. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy platná právna úprava nepostihuje neplatnosťou, ak sa účastníci nedohodli inak (napríklad, ak si výslovne vyhradili ako podmienku vzniku pracovného pomeru dodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy), avšak forma pracovnej zmluvy je rozhodujúca pre platné dojednanie skúšobnej doby (uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júla 2014, sp. zn. 14Co/378/2013).

Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu (§ 45 ods. 4 Zákonníka práce). Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi (§ 48 ods. 3 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ a zamestnanec mô­žu dojednať skúšobnú dobu v prípade pracovného pomeru na určitú dobu, ako aj pracovného pomeru na neurčitý čas, nie však v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napríklad dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).

Skúšobnú dobu možno dojednať aj v prípade, keď zamestnanec vykonával predtým u toho istého zamestnávateľa rovnaký druh práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. februára 2017, sp. zn. 21 Cdo 3480/2016). Skúšobnú dobu však nemožno platne dohodnúť po tom, čo už pracovný pomer vznikol. Nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu pracovníka do práce (judikát R 6/1984 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk),

Doba trvania skúšobnej doby

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať (§ 45 ods. 1 Zákonníka práce).

Ak účastníci dojednajú skúšobnú dobu v rozpore so Zákonníkom práce dlhšie ako tri mesiace alebo ak účastníci neurčia pri dojednaní skúšobnej doby jej dĺžku, je skúšobná doba tri mesiace odo dňa vzniku pracovného pomeru (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. novembra 2001, sp. zn. 21 Cdo 127/2001).

Skúšobnú dobu môžu ­účastníci pracovného pomeru na ­základe vzájomnej dohody dodatočne skrátiť. Aby však táto, pre účastní