Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Skončenie pracovného pomeru a poskytnutie odstupného

Kategória: Pracovný pomer Autor/i: Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

Skončenie pracovného pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na trvanie celého pracovného pomeru. Taktiež znamená ukončenie výkonu závislej práce, a teda aj odmeňovania, čím zamestnanec stráca zdroj svojej obživy. Preto pracovné právo rozlišuje prípady, keď bol so zamestnancom skončený pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa, prípadne dohodou v určitých prípadoch, a vtedy takémuto zamestnancovi obligatórne prináleží aj odstupné. Pokiaľ však zamestnanec prišiel o prácu v dôsledku svojho zavineného protiprávneho konania, napríklad keď zavinene porušil pracovnú disciplínu, vtedy mu nevzniká právny nárok na poskytnutie odstupného. Pritom ale zamestnávateľ sám môže rozhodnúť, že z vlastnej vôle poskytne aj takémuto zamestnancovi odstupné.

Predpoklady pre poskytnutie odstupného zamestnancovi

Pre poskytnutie odstupného zamestnancovi platí, že ho možno poskytnúť za predpokladu, že boli splnené všetky, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ustanovené predpoklady, pre skončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou.

V prípade výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi ide o tieto obligatórne predpoklady, za splnenia ktorých má zamestnanec právny nárok na odstupné:

  • Výpoveď musí mať písomnú formu, inak je neplatná v celom rozsahu. Platný Zákonník práce síce neustanovuje, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť, platí však, že nedostatok ustanovenej, zákonom požadovanej formy, je taký nedostatok, ktorý robí výpoveď absolútne neplatnou, teda nespôsobuje žiadne právne účinky voči nikomu a nikto sa nemôže dovolávať právnych účinkov takejto výpovede. Výpoveď teda nemôže byť dotknutému zamestnancovi oznámená ústne, ale mu musí buď byť odovzdaná na pracovisku počas pracovnej doby alebo doručená na adresu trvalého pobytu, musí však ísť o doručenie do vlastných rúk. Výpoveď je totiž písomnosťou, ktorá spôsobuje zánik pracovného pomeru, a preto sa podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce musí doručovať výlučne dotknutému zamestnancovi, teda nepostačuje, keď výpoveď prevezme napríklad blízky rodinný príslušník dotknutého zamestnanca v danom prípade. Taktiež platí, že zamestnávateľ nemusí zisťovať, kde sa dotknutý zamestnanec aktuálne zdržiava, pokiaľ sa mu nepodarí výpoveď doručiť na jemu známu adresu trvalého pobytu zamestnanca, táto sa považuje za doručenú okamihom, keď sa zamestnávateľovi vrátila ako nedoručená od poštového prepravcu. Výpoveď sa taktiež považuje za riadne doručenú, pokiaľ dotknutý zamestnanec odoprie jej prevzatie.
  • Výpoveď musí byť prejednávaná so zástupcami zamestnancov, pokiaľ takíto u zamestnávateľa pôsobia.
  • Výpoveď musí presne stanovovať niektorý z výpovedných dôvodov, ktoré ustanovuje Zákonník práce v § 63 ods. 1, pričom musí ísť o niektorý z týchto  výpovedných dôvodov:

 -   Organizačné dôvody na strane zamestnávateľa. Napríklad zamestnávateľ sa úplne zrušuje z dôvodu konkurzu, pričom majetok zamestnávateľa nepostačuje na nasledujúce vykonávanie činnosti z dôvodu nedostatku majetku na finančné uspokojenie každého konkurzného veriteľa. Prípadne môže dôjsť ku zásadnej organizačnej zmene vykonávaných úloh u zamestnávateľa a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého druhu vykonávanej práce. Taktiež

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.