Rozvrh pracovných zmien

Rozvrhnutie pracovného času je spôsob organizácie pracovného času (pozri rovnomerné alebo nerovnomerné rozvrhnutie), rozvrh pracovného času (pracovných mien) je jeho ustanovenie na konkrétny čas (rozvrh, plán práce, harmonogram zmien, turnus/doprava). Robí sa rozvrh pracovného času, nie pracovného času a práce nadčas. Nadčasová práca je neplánovaná, avšak podľa časti českej odbornej literatúry, ak je práca nadčas (jej potreba) vopred známa – môže sa takto oznámiť a v rozvrhu sa musí jednoznačne vyznačiť.

Rozvrh sa robí na týždne (ako 7 po sebe idúcich dní), nemusí kopírovať dni pondelok až nedeľa, ale týždeň môže začínať napr. aj utorkom. T. j. v konkrétny týždeň musí zamestnanec odpracovať určitý rozsah pracovného času. V tomto ohľade sa nerobí rozvrh napr. na mesiac, ale na jednotlivé týždne, pričom vyrovnávacím obdobím (pozri § 87 ZP) môže byť napr. mesiac.

Zmena rozvrhu pracovného času (pracovných zmien)

Príklad:

Zamestnávateľ sa so zástupcami zamestnancov dohodol, že v prípade potreby zmeny rozvrhu zástupcovia zamestnancov súhlasia, že ju zamestnávateľ môže urobiť jednostranne. Posúďte z hľadiska zákona. Zmenila by záver skutočnosť, že sa vymedzia mimoriadne prevádzkové dôvody, kedy tak zamestnávateľ môže spraviť?

Zmena rozvrhu pracovného času (pracovných zmien) (napr. odplánovanie pracovných zmien) sa musí urobiť tiež najmenej týždeň vopred, a to po dohode so zástupcami zamestnancov za podmienok splnenia oznamovacej povinnosti. Vyššie uvedený postup sa teda nejaví v súlade so zákonom ani v súlade so záujmami zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa pri rozvrhovaní pracovného času

Zamestnávateľ je povinný:

• urobiť rozvrh pracovných zmien (ak nejde o zmennú prevádzku, nie je potrebné určovať zmennosť, ale určiť, napr. v pracovnom poriadku/vo vnútornej smernici, že pracovný čas všetkých zamestnancov v určitom období bude napr. od 9.00 do 17.00, prípadne sa určí pružný pracovný čas podľa § 88 a § 89 ZP),
• určiť začiatok pracovného času (výnimka: pružný pracovný čas, kde sa určuje voliteľný pracovný čas a prípadne aj základný pracovný čas),
• koniec pracovného času (výnimka: pružný pracovný čas, kde sa určuje voliteľný pracovný čas a prípadne aj základný pracovný čas),

Pri určení začiatku a konca pracovných zmien zamestnávateľ nie je povinný prihliadať napr. na možnosti dopravy zamestnancov, zásobovanie elektrinou alebo plynom (z praktických dôvodov sa spravidla prihliada, navyše § 90 ods. 4 ZP vyžaduje dohodu so zástupcami zamestnancov).

• oznámiť rozvrh pracovných zmien (začiatky a konce pracovných zmien, dni pracovných zmien a zaradenie jednotlivých zamestnancov)

1. z „miestneho“ hľadiska: písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné (napr. nástenka), a 
2. z časového hľadiska: najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Táto skutočnosť sa nemusí oznamovať individuálne, ale môže sa to urobiť aj hromadne (napr. na intranete, na verejnej tabuli, kde oznamuje rozvrhy zmien).

Príklad:

Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnávateľ mu bude oznamovať rozvrh pracovného času 3 dni vopred. Je možná takáto dohoda?

Zamestnávateľ je povinný rozvrh oz