Prešetrovanie právnej zodpovednosti v pracovnom práve (2)

Jednotlivé druhy škody v pracovnom práve

Platný Zákonník práce vo všeobecnosti rozlišuje protiprávne konania zamestnanca, a teda aj škodu a taktiež pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, pričom v rámci týchto kategórií možno ešte rozlišovať jednotlivé podskupiny. Pri škode spôsobenej zamestnancom  možno rozlišovať všeobecnú pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. a jednotlivé prípady osobitnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca ustanovené v § 182 až § 185 Zákonníka práce, čo má vplyv aj na spôsob a rozsah náhrady škody v pracovnom práve.

V prípade škody, ktorá bola spôsobená konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, musí ísť o protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Právny pojem „dobré mravy“ používa aj § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom ide o vymedzenie, ktoré je platné aj pre pracovné právo. Podľa uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež v čl. 2 základných zásad Zákonníka práce je ustanovené, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Pokiaľ vznikla zamestnávateľovi škoda v dôsledku konania zamestnanca, ktoré je v rozpore so všeobecne uznávanými hodnotami alebo v rozpore s judikatúrou súdov v oblasti dobrých mravov, tak ide o vznik škody v dôsledku správania sa zamestnanca, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Pracovné právo rozoznáva aj spôsobenie škody v osobitných prípadoch, s čím spája aj súvisiacu pracovnoprávnu zodpovednosť. V prípade zamestnanca ide o zodpovednosť za  schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa  § 182 až § 184 Zákonníka práce  alebo o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov podľa § 185 Zákonníka práce. Pretože ide o pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, tak na jej preukázanie je potrebné, popri protiprávnemu konaniu zamestnanca, v dôsledku ktorého došlo ku spôsobeniu škody zamestnávateľovi, preukázať aj jeho zavinenie, teda aj to, či k vzniku škody došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti zamestnanca.

Spôsob náhrady škody

Právna úprava spôsobu náhrady škody v Zákonníku práce sa výrazne neodlišuje od právnej úpravy spôsobov náhrady škody v občianskom práve. V § 186 ods. 1 Zákonníka práce sú ustanovené jednotlivé spôsoby náhrady škody, pričom platí, že zam