Pracovnoprávne „výhody“ osamelého zamestnanca

Kto je to osamelý zamestnanec?

Definíciu osamelého zamestnanca upravuje § 40 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Podľa citovaného ustanovenia je osamelým zamestnancom zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.

Znamená to, že zamestnanca možno považovať za osamelého za splnenia oboch kumulatívnych podmienok:

1. zamestnanec (bez rozdielu pohlavia) žije sám a 
2. je rozvedený, slobodný alebo ovdovený.

Všeobecne možno prijať záver, že sám nežije ten, kto žije s inou osobou v spoločnej domácnosti.

Legálnu definíciu spoločnej domácnosti, objasnenú aj judikatúrou slovenských súdov, nájdeme v ustanovení § 115 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Spoločnú domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré trvale spolu žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spoločná domácnosť spravidla predpokladá aj spoločné bývanie (rozhodnutie Krajského súdu v Plzni č. 12/1968, 5 CO 54/67).

V tejto súvislosti nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu záležitosť, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Spoločná úhrada nákladov znamená spoločné zdieľanie vzájomných životných nákladov členov domácnosti.

Podmienku osamelosti podľa § 40 ods. 1 Zákonníka práce možno považovať za splnenú, ak zamestnanec síce žije v jednom dome alebo byte s inými fyzickými osobami, ale navzájom sa nepodieľajú na úhrade nákladov domácnosti. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte nie je ešte spoločnou domácnosťou, aj keď prípadné nájomné, plyn, elektrinu a iné platby znášajú spoločne rovnakým dielom, ak inak každá osoba žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší hospodársky ani citový vzťah (R 34/1960).

Z uvedeného vyplýva, že splnenie prvej podmienky „žiť sám (osamote)“ nemožno vykladať prísne gramaticky a za osamelého zamestnanca pokladať len zamestnanca, ktorý žije fyzicky úplne osamote. Definičné znaky osamelého zamestnanca naplní aj zamestnanec (zamestnankyňa), ktorý žije so svojim dieťaťom a poskytuje mu výchovu, výživu a starostlivosť.

Z definície osamelého zamestnanca ďalej a priori nemožno vylúčiť osamelú matku, ktorá býva s rodičmi, aj keď jej občas s výchovou dieťaťa pomáhajú, bez toho, aby sa skúmala druhá podmienka spoločnej domácnosti, t. j. spoločná úhrada nákladov.

Súčasne podľa § 40 ods. 2 Zákonníka práce je osamelým zamestnancom aj osamelý muž alebo osamelá žena z iných vážnych dôvodov. Dôvodová správa k Zákonníku práce objasňuje, že osamelým zamestnancom z iných vážnych dôvodov sa rozumie napríklad, ak je zamestnanec osamelý z dôvodu dlhodobého liečenia jedného z manželov, z dôvodu nástupu na výkon trestu odňatia slobody či z dôvodu dlhodobého pobytu manžela v zahraničí.

Zákonná formulácia „iné vážne dôvody“ ponúka