Pracovná povinnosť zdravotníckych pracovníkov - podmienky pre uloženie a výnimky z uloženia pracovnej povinnosti

Vyhlásený núdzový stav a nariadená pracovná povinnosť

Na základe článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „zákon č. 227/2002 Z. z.“) bol s účinnosťou od 25. novembra 2021 vyhlásený núdzový stav v príčinnej súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. V zmysle článku 5 ods. 3 písm. b) v spojení s ods. 4 zákona č. 227/2002 Z. z. (cit.): „...možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd“

Vláda Slovenskej republiky prijala dňa 1. decembra 2021 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 459/2021 Z. z. na vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom na zabezpečenie riešenia ochorenia COVID-19 (ďalej len „nariadenie č. 459/2021 Z. z.“). Týmto nariadením bola pre celé územie nariadená pracovná povinnosť, a to s účinnosťou od 3. decembra 2021. S ohľadom na to, že na Slovensku je nedostatok zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, nariadená pracovná povinnosť sa zrejme dotkne najviac práve zdravotníckych pracovníkov.

Príkaz na vykonanie pracovnej povinnosti

Otázku pracovnej ­povinnosti a jej uloženia upravuje zákon č. 179/2011 Z. z. o ­hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situá­ciách mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „zákon o hospodárskej mobilizácii“). Zákon o hospodárskej mobilizácii vymedzuje v ust. § 5 jednotlivé opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré slúžia na riešenie krízových situácií a na zmiernenie ich následkov. V súčasnosti sa otázka hospodárskej mobilizácie dotýka práve celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19. Ako jedno z možných opatrení ustanovuje zákon o hospodárskej mobilizácii aj uloženie pracovnej povinnosti [§ 5 písm. r) zákona o hospodárskej mobilizácii].

Pracovná povinnosť znamená povinnosť zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere, vykonávať iný druh práce, ako to zamestnancovi vyplýva z jeho pracovnej zmluvy alebo na inom pracovisku, ako to má zamestnanec dohodnuté v pracovnej zmluve [§ 3 písm. k) zákona o hospodárskej mobilizácii].

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c) zákona o hospodárskej mobilizácii „v období krízovej situácie je fyzická osoba povinná podriadiť sa pracovnej povinnosti na základe príkazu okresného úradu“.

Podstatou pracovnej povinnosti je povinnosť zamestnanca podrobiť sa jej vykonaniu. Pre vykonanie pracovnej povinnosti je potrebné, aby fyzickej osobe (zamestnancovi), bol doru