Platené stáže – návrh smernice od Európskej komisie

Prehľad navrhovaných článkov:

• článok 1 vymedzuje predmet smernice: Táto smernica ustanovuje spoločný rámec zásad a opatrení na zlepšenie a presadzovanie pracovných podmienok stážistova boj proti stážam zastierajúcim  riadne pracovnoprávne vzťahy,
• článok 2 vymedzuje pojmy: stáž (traineeship), stážista (trainee), riadny pracovnoprávny (zamestnanecký) vzťah (regular employment relationship), riadny zamestnanec (regular employee).

V tejto súvislosti smernica vymedzuje pojem „stážista“ ako každú osobu vykonávajúcu stáž, ktorá má pracovnú zmluvu (employment contract) alebo pracovnoprávny vzťah (employment relationship) vymedzený právom, kolektívnymi zmluvami alebo praxou účinnou v členskom štáte s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora.

Poznámka autora: V tomto ohľade je teda zaujímavé, že návrh smernice sa zameriava len na stážistov s pracovnou zmluvou alebo s pracovnoprávnym vzťahom. V kontexte SR takáto situácia neexistuje, keďže ak má osoba pracovnú zmluvu, resp. je v pracovnoprávnom vzťahu tak ide o zamestnanca s plným rozsahom práv. Právna úprava SR nerozlišuje medzi riadnym zamestnanom a zamestnancom stážistom.

•  článok 3 vymedzuje zásadu nediskriminácie, t. j. so stážistom nemá byť zaobchádzané menej priaznivo ako s porovnateľným riadnym zamestnancom (smernica rieši aj otázku, ak takýto zamestnanec u zamestnávateľa nie je),
• článok 4 vymedzuje opatrenia na boj proti situácii, keď stáž zastiera riadny pracovnoprávny vzťah. Článok 4 vymedzuje len všeobecné konštatovanie o efektívnej kontrole a inšpekcii,
• článok 5 ustanovuje pravidlá na posúdenie situácie zakrytého pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom stáže. Návrh obsahuje celý rozsah indikatívnych elementov pre celkové posúdenie situácie (napr. neprítomnosť podstatného učiaceho alebo tréningového komponentu, nadmerné trvanie stáže – podľa návrhu členský štát môže definovať časový limit, kedy stáž nadmerne trvá a pod.) a poskytovanie informácií zamestnávateľom príslušnému orgánu z dôvodu posudzovania (napr. počet stážistov a počet riadnych pracovnoprávnych vzťahov),
• článok 6 obsahuje pravidlá o implementácii a vynútení relevantného práva EÚ (napr. informácie o právach stážistov sú verejne prístupné, kontroly a inšpekcie sú účinné a pod.),
• článok 7 vymedzuje právo na nápravu (napr. účinné a nestranné riešenie sporov, primeranú kompenzáciu v prípade porušenia práv),
• článok 8 vymedzuje postupy v mene alebo na podporu stážistov (napr. zapojenie zástupcov pracovníkov v súdnom a administratívnom konaní na vynútenie práv a pod.),
• článok 9 ustanovuje pravidlá o ochrane pred nepriaznivým zaobchádzaním a následkami (napr. ak podali sťažnosť, ochrana pred prepustením z dôvodu uplatnenia práv, právo na riadne uvedené dôvody prepustenia, obrátené dôkazné bremeno),
• článok 10 upravuje pravidlá o sankciách (účinné, primerané, odradzujúce),
• článok 11 vyjadruje zásadu neznižovania úrovne (non-regression) a výhodnejších ustanovení (t. j. smernica nemá byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany a možnosť zachovania výhodnejších ustanovení),
• článok 12 upravuje transpozíciu a implementáciu, čl. 13 reportovanie a preskúmanie, čl. 14 účinnosť, čl. 15 subjekty, komu je smernica adresovaná.

 Poznámka: Neoficiálny preklad pojmov.

Komentár k návrhu:

Európska komisia tento návrh pripravila vo väzbe na rezolúciu Európskeho parlamentu zo 14. júna 2023 a organizácie odborov na úrovni EÚ (ETUC).  V tomto čase nie sú známe postoje jednotlivých členských štátov k návrhu smernice (tieto sa budú kryštalizovať na prvých rokovania), t. j. či štáty vôbec podporujú takúto reguláciu alebo takýto obsah regulácie. Zároveň v roku 2024 sú aj voľby do Európskeho parlamentu a dôjde aj k zmene v zložení Európskej komisie.

Pokiaľ ide o situáciu v SR, v SR neexistuje právna úprava, ktorá by všeobecne regulovala stáže. Právne predpisy obsahujú len čiastkové regulácie, ktoré by sa dali (niekedy v širšom zmysle označiť za stáž):

1. tzv. brigáda – dohoda o brigádnickej práci študentov, prípadne práca na dohodu o pracovnej činnosti – ide však o pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),

2. absolventská prax – § 51 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, riešená prostredníctvom úradu práce,

3. rámec v kontexte stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia (napr. § 51 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie. Študijný program sa zostavuje tak, aby v ňom bolo možné absolvovať akademickú mobilitu alebo získať skúsenosti zodpovedajúce akademickej mobilite.“) Pokiaľ ide o vzdelávanie žiakov a odbornú prax táto otázka je riešená v školských predpisoch (zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Spomína sa aj dobrovoľnícka činnosť – zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ale v princípe ide o určitú verejnoprospešnú činnosť s inými cieľmi ako napríklad získanie skúseností), „výpomoc“ príbuzného (to je ale výnimka podľa § 2a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o prácu niektorých príbuzných) a spomína sa aj § 51 Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva, čo je však veľmi rizikový postup, pretože ak príde na kontrolu inšpekcia práce, bude skúmať naplnenie znakov závislej práce, ak ich nájde, mal byť na túto činnosť dojednaný pracovnoprávny vzťah s odmenou.

Podľa čl. 2 písm. b) návrhu smernice stážista je  každá osoba vykonávajúca stáž, ktorá má pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer podľa zákona, kolektívnej zmluvy alebo praxe .....

Návrh smernice sa teda zameriava na stáže, kde je osoba zamestnancom (resp. kde by podľa čl. 4 a 5 mala byť zamestnancom). Podľa práva SR je takáto osoba zamestnancom a má plné práva zamestnanca, neoznačuje sa ako zamestnanec – stážistom (napr. je zamestnávaná na dobu určitú, má aj skúšobnú dobu, je zamestnávaná na dohodu o pracovnej činnosti a pod.). V tomto ohľade teda buď je osoba zamestnanec (výkon závislej práce), a teda má plné práva zamestnanca, alebo nie je zamestnanec (nejde o výkon závislej práce), a teda nespadá pod reguláciu pracovného práva. To, či osoba je alebo nie je zamestnanec sa testuje na základe znakov závislej práce v Zákonníku práce, resp. môže ísť o situáciu spadajúcu pod reguláciu lex specialis (napr. vyššie zmienená absolventská prax). Ak inšpekcia práce zistí na pracovisku zamestnávateľa osobu vykonávajúci nejakú formu práce, zisťuje jej status (právny základ, prečo tam je), ak osoba spĺňa znaky závislej práce, ide o zamestnanca (výnimkou by bola situácia podľa osobitného predpisu). Ak ich nespĺňa, nejde o zamestnanca.