Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Ospravedlnená neprítomnosť zamestnanca na dohodu v práci

Kategória: Pracovnoprávne vzťahy Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD. Zdroj: publikácia Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci v prípadoch vzniku dôležitých osobných prekážok v práci. V článku sa zameriame na dôvody, keď zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu.

Právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má určité špecifiká v porovnaní s právnou úpravou pracovného pomeru, napr. v oblasti pracovného času (nevzťahujú sa na ne ustanovenia o rozvrhovaní pracovného času), v oblasti prekážok v práci (nevzťahujú sa na ne ustanovenia o prekážkach v práci a o výkone práce). Uvedené nevylučuje, že osoba napr. nemôže byť dočasne pracovne neschopná (pozri aj nároky podľa zákonov č. 462/2003 Z. z. a č. 461/2003 Z. z.) alebo potrebuje vyšetrenie alebo ošetrenie.

Od 1. januára 2013 sa v § 223 ods. 2 ZP upravila aj otázka neprítomnosti zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe jednej z dohôd, v práci. Do 31. 12. 2012 chýbal právny podklad (ak nebol dohodnutý), ak zamestnanec neprišiel v deň, keď mal vykonávať prácu (napr. tento deň už bol určený alebo dohodnutý), do práce z dôvodu prekážky na jeho strane. Od 1. 1. 2013 sa v § 223 ods. 2 ZP stanovilo: „Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.“ Z § 223 ods. 2 ZP nevyplýva priamo právo na čerpanie materskej dovolenky či rodičovskej dovolenky, ale aj zamestnanec na dohodu má nepriamo právo, aby nemusel vykonávať prácu v takom čase, v akom má zamestnanec v pracovnom pomere právo nastúpiť na materskú dovolenku (§ 166 ods. 1 ZP).

V § 223 ods. 2 ZP sa stanovuje povinnosť zamestnávateľa, aby ospravedlnil neprítomnosť zamestnanca v práci v čase, v ktorom mal podľa určenia zamestnávateľa alebo dohody s ním vykonávať prácu.

Zo znenia § 223 ods. 2 ZP teda vyplýva, že zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, ak:

  • ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) (dôležité osobné prekážky v práci) – ide o nadviazanie na vecné dôvody v tomto ustanovení s tým, že aj prípadný rozsah ospravedlnenia (deň, nevyhnutne potrebný čas) by sa spravoval týmto ustanovením [nespadajú sem písm. h) a i)],
  • neprítomnosť zasiahla do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce (zamestnávateľ neurčuje rozvrh pracovného času ani pracovné zmeny).

Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny (ani samotná odmena) nepatrí. Vzhľadom na to, že v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ide o neplatený čas (zamestnanec nemá právo na náhradu odmeny) a nepovažuje sa ani za výkon práce, ide len o ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca v práci, počas ktorej trvala jeho neprítomnosť.

Ak by sa uvedené považovalo za pracovné voľno a výkon práce, znížil by sa rozsah práce v konkrétnom týždni (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo celkový rozsah práce na základe dohody o vykonaní práce.

Cieľom právnej úpravy:

  • bolo riešiť ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca vykonávajúceho prácu na dohodu v práci vo väzbe na prípadné porušenie povinností zamestnancom vyplývajúcich z príslušnej dohody s následkom, napr. náhrada škody, skončenie pracovnoprávneho vzťahu, a
  • nebolo riešiť otázku započítania prekážky v práci do rozsahu odpracovaného času a priznanie náhrady odmeny.

Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa neaplikujú ustanovenia:

  • § 136 – § 138 ZP (prekážky z dôvodov všeobecného záujmu – verejná funkcia, odborová funkcia, občianska povinnosť, iný úkon vo všeobecnom záujme),

Zamestnávateľ teda nie je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno ani ospravedlniť neprítomnosť v práci napr. z dôvodu, že zamestnanec má byť členom volebnej komisie. V praxi by však bolo sporné, ak by zamestnávateľ „trestal“ zamestnanca, pretože bol predvolaný pred súd (a neumožnil mu zúčastniť sa pojednávania), za poskytnutie prvej pomoci a pod.

  • § 138a ZP (prekážky v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti),
  • § 138b ZP (prekážky v práci z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy),
  • § 139 ZP (prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl),
  • § 140 ZP (zvyšovanie kvalifikácie).

Na dohody sa nevzťahuje ani § 142 ZP, ktorý upravuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Zákonník práce nevylučuje, že v dohode sa dohodne napr. otázka náhrady odmeny v prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa dohody, resp. za istých okolností,

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.