Odstúpenie od pracovnej zmluvy, právna úprava

Možnosť odstúpenia od zmluvy v občianskom práve

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom právneho vzťahu, ktorý je teda prejavom vôle len jednej zmluvnej strany, a neviaže sa na právny konsenzus. Pritom podstata právnej úpravy odstúpenia od zmluvy sa viaže na právnu úpravu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorá je principiálne platná pre celé súkromné právo, teda aj pre pracovné právo. Odstúpenie od pracovnej zmluvy sa pritom odlišuje od výpovede, ktorá sa taktiež viaže na prejav vôle len jednej strany, jej právne účinky však, na rozdiel od odstúpenia od pracovnej zmluvy, nenastávajú okamžite, ale až po uplynutí výpovednej doby, ktorá je ustanovená platnou právnou úpravou.

Použitie odstúpenia od zmluvy, ktoré je upravené Občianskym zákonníkom, aj na pracovnoprávne vzťahy, umožňuje § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), pričom pokiaľ by nebolo takéhoto ustanovenia, tak by určité inštitúty pracovného práva nebolo možné využiť. Uvedené platí napríklad pre odstúpenie od pracovnej zmluvy,  ale aj pre zabezpečovacie mechanizmy v pracovnom práve, napríklad aj pre záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá má úpravu v občianskom práve, ktorá je spoločná pre celú oblasť súkromného práva, teda platí aj pre pracovné právo. Pokiaľ by sa totiž zohľadňovali len ustanovenia § 20 ods. 1 Zákonníka práce, nebolo by možné uzavrieť záložnú zmluvu, keďže jej právna úprava je predmetom Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje jej vznik a náležitosti pre súkromné právo.

Všeobecná právna úprava možnosti odstúpenia od zmluvy či akéhokoľvek právneho úkonu je predmetom Občianskeho zákonníka a je plne využiteľná aj na pracovnoprávne vzťahy, a preto je potrebné túto právnu úpravu na tieto právne vzťahy použiť.

Odstúpenie od zmluvy je vždy jednostranným právnym úkonom subjektu daného právneho vzťahu. V rámci pracovnoprávneho vzťahu sú jeho subjektmi zamestnanec a zamestnávateľ, a preto môže odstúpiť od zmluvy len niektorý z týchto subjektov. Súhlasný právny úkon niektorého iného subjektu, ktorý je naviazaný na plnenie predmetu zmluvy, napríklad môže ísť o agentúru, ktorá sprostredkúva zamestnanie, nemusí byť potrebný, pokiaľ výslovne nevystupuje v pozícii subjektu právneho úkonu v pracovnom práve.

V prípade odstúpenia od zmluvy platí, že zmluvná strana, ktorej je odstúpenie od zmluvy adresované, nemusí s ním vysloviť súhlas, na jeho právnu relevanciu. Uvedené vyplýva z toho, že na rozdiel od dohody strán je odstúpenie od zmluvy jednostranný právny úkon, ktorý je relevantný okamihom, kedy spĺňa všetky náležitosti, ktoré sa týkajú formy a obsahu, a keď je doručený zmluvnej strane, ktorá je jeho adresátom.

Preto je veľmi podstatné aj v pracovnom práve, aby bolo odstúpenie od zmluvy danej zmluvnej strane riadne doručené alebo aby bolo jednoznačne preukázané, že daná zmluvná strana bola s odstúpením od zmluvy riadne oboznámená, pretože len po splnení tohto právneho predpokladu možno docieliť stav, aby nastali právne účinky odstúpenia od zmluvy, ktoré právny poriadok predpokladá.

Pritom je potrebné doručiť odstúpenie od pracovnej zmluvy zamestnancovi do vlastných rúk, pretože ide o právny úkon, ktorým sa podľa § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce podstatne menia práva a právne povinnosti zamestnanca a taktiež sa ukončuje aj pracovný pomer, teda písomnosť musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk.

Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť – odstúpenie od pracovnej zmluvy sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Pre doručovanie odstúpenia zamestnávateľa od pracovnej zmluvy platí aj osobitný právny predpis.

Právne predpoklady pre odstúpenie od zmluvy môžu vyplývať priamo zo zákona alebo iného právneho predpisu. Tak napríklad predpoklady pre odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy ustanovuje § 19 ods. 2 Zákonníka práce, pričom v tomto prípade ide o taxatívny právny výpočet, ktorý nemožno rozširovať ani o jeden faktický prípad na základe rozhodnutia zamestnávateľa v konkrétnom prípade. Navyše, od uzatvorenej pracovnej zmluvy môže odstúpiť z uvedených dôvodov len zamestnávateľ, musí však riadne preukázať, napríklad v prípade súdneho sporu, že boli naplnené skut