Novela Zákonníka práce účinná od 1. augusta 2024 – zodpovednosť za vyplatenie mzdy v subdodávateľskom vzťahu v stavebníctve

V porovnaní s vládnym návrhom zákona, ktorý riešil len výhrady Európskej komisie k tzv. spoločnej zodpovednosti za vyplatenie mzdy v subdodávateľských vzťahoch (§ 5 ods. 11 a § 130a Zákonníka práce), novela obsahuje aj zmenu v zamestnávaní mladistvých (body 5 a 6 novely). Pre prehľadnosť bude uvedená téma zmeny § 11 Zákonníka práce riešená v osobitnom článku.

Všeobecne k novele zákona

Cieľom novely Zákonníka práce bolo vyhovieť odôvodnenému stanovisku Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023, ktorá namietala nesúlad slovenských vnútroštátnych opatrení s čl. 12 Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“). V princípe išlo o to, že zodpovednosť dodávateľa služby, ak jeho priamy subdodávateľ nevyplatil zamestnancom mzdu sa vzťahovala len na situácie, keď subdodávateľom bol subjekt, ktorý v rámci cezhraničného poskytovania služieb vysielal zamestnancov na výkon práce na územie SR podľa § 5 Zákonníka práce (napr. rumunskí stavbári ako zamestnanci rumunského subdodávateľa, ktorý mal zmluvu so slovenským dodávateľom služby). Ak subdodávateľom bola slovenská spoločnosť, dodávateľ túto zodpovednosť nemal.

Zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy.

Podrobne k novele zákona

Znenie novely vychádza z doterajšieho znenia § 5 ods. 11 Zákonníka práce, podľa ktorého do 31. júla 2024 platilo, že: „Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo odseku 3 alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ.“.

Na rozdiel od do 31. júla 2024 účinného znenia § 5 ods. 11 Zákonníka práce sa vo väzbe na požiadavku Európskej komisie rozširuje pôsobnosť tohto ustanovenia nielen na zamestnávateľov, ktorí zamestnancov vysielajú na územie Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 6 písm. a) a b) Zákonníka práce, ale aj na vnútroštátne situácie, t. j. ak subdodávateľ je subjekt usadený na území SR, t. j. zamestnancov na výkon práce nevysiela cezhranične. Z tohto dôvodu novela právnu úpravu presunula do nového § 130a Zákonníka práce (ktorý je zaradený za § 130 Zákonníka práce o výplate mzdy) a nejde len o doplnenie § 5 Zákonníka práce (ktorý sa týka vysielania). 

a) odsek 1

V ods. 1 je ustanovené právo zamestnanca uplatniť právo na vyplatenie splatnej  mzdy, ktorá mu nebola vyplatená jeho zamestnávateľom, aj voči dodávateľovi služby na území Slovenskej republiky, ktorého priamym subdodávateľom je jeho zamestnávateľ.

Identifikácia právneho vzťahu

Príklad: v zmluvných vzťahoch sa vyskytujú napríklad tieto subjekty:

-  objednávateľ stavby budovy,

-  dodávateľ (t. j. subjekt, s ktorým má objednávateľ priamy zmluvný vzťah),

-  subdodávateľ dodávateľa (t. j. subjekt, s ktorým má dodávateľ priamy zmluvný vzťah, ale zmluvný vzťah medzi objednávateľom a subdodávateľom neexistuje –  pre neho pracuje zamestnanec).

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec nemôže žiadať vyplatenie mzdy od objednávateľa stavebných prác (dodávateľ služby nie je objednávateľom služby). O vyplatenie mzdy dodávateľa nemôže žiadať ani zamestnanec „nepriameho“ subdodávateľa (subdodávateľ subdodávateľa). Právo na vyplatenie mzdy je rovnako ako v znení § 5 ods. 11 Zákonníka práce pred účinnosťou novely teda obmedzené len na vzťah dodávateľa služby a priameho subdodávateľa služby, a teda dodávateľ služby nezodpovedá za nevyplatenú mzdu za celú reťaz subdodávateľov, rovnako ako priamy subdodávateľ nezodpovedá za jeho subdodávateľov.

Okruh činností (niektoré stavebné práce)

Vzhľadom na to, že smernica 2014/67/EÚ v čl. 12 ods. 2 vyžaduje povinné zavedenie tohto druhu zodpovednosti len na stavebné práce podľa prílohy smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, právo budú mať zamestnanci len v prípade pokiaľ ide o stavebné práce podľa prílohy č. 1aa (pozn. do účinnosti novely vymedzovalo okruh týchto prác ustanovenie § 5 ods. 9 Zákonníka práce).

Mzda pri výkone práce vo vzťahu dodávateľa a subdodávateľa

V prípade nevyplatenej mzdy zamestnanca a práva na jej vyplatenie, nejde o vyplatenie akejkoľvek nevyplatenej mzdy dodávateľom za priameho subdodávateľa (zamestnávateľa), ale nevyplatená mzda je rámcovaná prácami v