Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka

Prekážka v práci pod názvom otcovská dovolenka sa do pracovnoprávnej oblasti zaviedla od 1.11.2022, a to z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158z 20.6.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (ďalej len "smernice EÚ č. 2019/1158"). Predchodcom tejto smernice bola smernica č. 2010/18/EÚ z 8.3.2010, podľa ktorej sa rodičovská dovolenka považovala za osobné neprenosné právo každého z rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, príp. obaja naraz. Napriek tomu, že smernica č. 2010/18/EÚ bola nahradená novou smernicou EÚ č. 2019/1158, právo každého rodiča na minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky zostalo zachované. Podľa novej smernice boli členské štáty naviac povinné zabezpečiť, aby pri príležitosti narodenia dieťaťa bolo garantované právo aj na platenú otcovskú dovolenku, na ktorú budú mať nárok otcovia detí alebo rovnocenní druhí rodičia, ak sú vo vnútroštátnom práve uznaní. Rozsah otcovskej dovolenky je v smernici stanovený na 10 pracovných dní, pričom členské štáty si môžu vo vnútroštátnych predpisoch určiť, že sa otcovská dovolenka vyjadrí v pracovných dňoch, v týždňoch alebo v iných časových jednotkách pri zohľadnení toho, že 10 pracovných dní zodpovedá dvom kalendárnym týždňom.

Účelom poskytovania otcovskej dovolenky je najmä podpora rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí. Aby bol tento účel naplnený, otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.

Nárok na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky má zamestnanec, ktorý má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer (uzavretá pracovná zmluva). Právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky majú aj zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť na polovičný (čiastočný) pracovný úväzok, zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu určitú a aj zamestnanci v skúšobnej dobe; nárok na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku nie je podmienený odpracovaním určitého času.

Naopak zamestnanci, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa zárobkovú činnosť na základe jednej z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta a dohoda o pracovnej činnosti), právny nárok na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky nemajú nakoľko ustanovenia siedmej časti Zákonníka práce vrátane časti "Podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti" sa na dohodárov nevzťahujú (§ 223 ods. 2 ZP). Avšak, ak dôvodom neprítomnosti dohodára na pracovisku v čase, keď mu zamestnávateľ určil výkon práce, je starostlivosť o dieťa pre osobnú prekážku v práci podľa § 141 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný túto neprítomnosť dohodára v práci ospravedlniť. Ide o dve protichodné ustanovenia Zákonníka práce.

Materská a otcovská dovolenka

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa rozlišujeme v pracovnom práve dva druhy ospravedlneného pracovného voľna. Ak ide o osobnú prekážku v práci na strane zamestnankyne (ženy), ide o materskú dovolenku a ak ide o osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca (muža), ide o otcovskú dovolenku. Rodičovská dovolenka sa zamestnancovi/zamestnankyni poskytuje z iného z dôvodu, a tým je prehĺbenie starostlivosti o dieťa.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci ustanovenú v § 141 ods. 1 ZP, ktorá sa poskytuje zamestnancovi ako pracovné voľno bez náhrady mzdy. V súvislosti s čerpaním materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky sú zamestnanci povinní plniť voči zamestnávateľovi oznamovacie povinnosti. Ide o povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň:

• nástupu na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku,
• prerušenia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky,
• skončenia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky.

Tento druh oznamovacej povinnosti pre muža alebo ženu, ktorí nastupujú na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, bol zadefinovaný v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice EÚ č. 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC. 

Oznamovacia povinnosť je pre zamestnancov povinná a jej neplnenie nie je síce dôvodom na skončenie pracovného pomeru, ale konanie možno považovať za porušovanie pracovnej disciplíny. Cieľom tejto oznamovacej povinnosti je:

• zabezpečenie plynulého výkonu pracovných činností u zamestnávateľa, t. j., ak zamestnanec včas upovedomí zamestnávateľa o svojom úmysle uplatniť si svoje právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ môže v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť výkon práce na pracovisku, napr. prijatie zamestnanca na zastupovanie zamestnankyne z dôvodu čerpania materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky,
• splnenie oznamovacích povinností zamestnávateľom voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni v súvislosti s nástupom zamestnanca na materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku v zákonom stanovenej lehote.

Rozsah materskej a otcovskej dovolenky

Žena (zamestnankyňa) má v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom materská dovolenka odo dňa, keď ju lekár vypíše na materskú dovolenku.

Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Žene patrí materská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP (prvá a druhá veta) v rozsahu:

• v trvaní 34 týždňov (tzv. základná výmera),
• v trvaní 37 týždňov, ak ide o osamelú ženu,
• v trvaní 43 týždňov, ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve a viac detí,
• v trvaní 14 týždňov, ak sa dieťa narodilo mŕtve.

Podľa § 168 ods. 4 ZP materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Muž (zamestnanec) má v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom otcovská dovolenka . Jej účelom je vytvorenie puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí, preto by sa mala čerpať v čase narodenia dieťaťa, podpora rovnomernejšieho rozdelenie opatrovateľs