Dohoda podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce – podpora v čase skrátenej práce

Stanovisko:

Podľa § 142 ods. 5 ZP: Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo § 250b ods. 6.

Pokiaľ ide o dohodu so zástupcami zamestnancov podľa § 142 ods. 5, tak ako pri dohode podľa § 142 ods. 4 ZP („Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku“).

Zákonník práce nebráni, aby sa zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov vopred dohodli na pravidlách, ktoré sa uplatnia v prípade, ak nastane predmetná situácia (samozrejme, odbory majú zastupovať záujmy zamestnancov a nemalo by ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi).

V prípade zamestnancov sa možno domnievať, že otázka musí byť posúdená aj v kontexte § 17 ods. 1 ZP: „Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.“ Bianko súhlas v pracovnej zmluve pre prípad takejto situácie (napr. v prípade § 142 ods. 4 ZP sú v dohodách podrobne rozpracované dôvody jeho použitia) sa javí byť problematický.

Stav: k 1. 1. 2022