Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch

Zákonník práce zakazuje diskrimináciu zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu/rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, prí­slušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje vo všetkých fázach pracovnoprávnych vzťahov, či už:

• pri prijímaní do zamestnania vrátane pracovnej inzercie,
• pri stanovení pracovných podmienok, platových podmienok, odmien, pracovného času a pod.,
• pri skončení pracovného pomeru/pracovnoprávneho vzťahu a pod.

Tento príspevok sa venuje téme diskriminácie v rámci rôznych fáz pracovnoprávnych vzťahov.

Inzercia práce a výberové konanie

Diskriminácia sa môže prejavovať už pri samotnej inzercii práce, ale aj počas výberového konania.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“):

„Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu. Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu zá­kladnej zložky mzdy.“

Najčastejším dôvodom diskriminácie býva manželský/rodinný stav alebo pohlavie. S cieľom zabrániť tejto diskriminácii Zákonník práce v § 41 ods. 6 v rámci predzmluvných vzťahov ustanovuje, že:

„Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie
a) o tehotenstve,
b) o rodinných pomeroch,
c) o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
d) o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.“

Dikcia ustanovenia sleduje ochranu súkromia uchádzača o zamestnanie a pomáha aj predchádzať diskriminačnému konaniu zo strany zamestnávateľa.

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach nedefinuje pojem rodinné pomery. Vzhľadom na prax možno však týmto pojmom rozumieť údaje, ktoré sa týkajú statusu uchádzača o zamestnanie (slobodný/á, vydatá/ženatý, vdova/vdovec a pod.), ale aj otázky týkajúce sa počtu a veku detí, ich chorobnosti, či otázky smerujúce k zisteniu zámerov založiť si rodinu a atď.

Konkrétnymi príkladmi môžu byť nasledujúce otázky: „Ste zadaný/zadaná?“, „Kedy by ste sa chceli ženiť/vydávať?“, „Máte deti?“, „Ako