Čas strávený na pracovnej ceste a pracovný čas

Pri pracovnej ceste sa z hľadiska pracovného práva osobitne posudzujú niektoré skutočnosti:

1. pracovný čas na pracovnej ceste (ktoré úseky sú pracovným časom a ktoré dobou odpočinku),
2. dĺžku trvania pracovnej cesty z hľadiska cestovných náhrad za pracovnú cestu (stravné – celková dĺžka, počas ktorej je zamestnanec na pracovnej ceste bez ohľadu na to, či ide o pracovný čas alebo o dobu odpočinku) a 
3. prípadný pracovný úraz na pracovnej ceste (§ 220 ZP, t. j. či ide o pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi – tiež nie je naviazané na otázku, či ide o pracovný čas alebo dobu odpočinku).

Kompenzáciu straty času možno riešiť aj cez § 96b ZP (náhrada za stratu času).

Situácie, ktoré môžu nastať z hľadiska posúdenia pracovného času a doby odpočinku na pracovnej ceste

a) zamestnanec, ktorý neriadi/nevedie motorové vozidlo, a zamestnanec − vodič referentského vozidla

Ide o zamestnanca, ktorý vedenie vozidla nemá dohodnuté ako druh práce v pracovnej zmluve (napr. ide o účtovníka spoločnosti, ktorý cestuje na školenie do iného mesta). Pozn.: Pre spolujazdca vodiča referentského vozidla platí to isté.

Príklad:

Zamestnanec má pružný pracovný čas. V prípade celodennej pracovnej cesty je určené, že pracovná zmena trvá od 7.30 h do 16.00 h. (Pozn.: Treba odpočítať prestávku v práci.) Pracovná cesta začala o 6.00 h a skončila sa 17.45 h. Rokovanie sa začalo o 8.00 h a skončilo o 16.15 h. Posúďte jednotlivé úseky z hľadiska Zákonníka práce.