Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Bezdôvodné obohatenie v pracovnoprávnych vzťahoch

Kategória: Pracovný pomer Autor/i: JUDr. Anton Ukropec Zdroj: časopis Účtovníctvo ROPO a obcí 9/2021

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou bezdôvodného obohatenia v pracovnoprávnych vzťahoch. V príspevku je poukázané na základnú charakteristiku bezdôvodného obohatenia, jednotlivé prípady bezdôvodného obohatenia a premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, doplnené súvisiacimi rozhodnutiam súdov.

Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym inštitútom a vzniká ako mimozmluvný záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo (rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 10C 204/2012 z 27. februára 2018). Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") upravuje bezdôvodné obohatenie komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy.

Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Zákonníku práce je zabrániť jeho vzniku na úkor iného a ak už takéto obohatenie vznikne, povinnosť toho, kto ho získal, vydať ho tomu, na úkor koho bolo získané. Zákonník práce na rozdiel od občianskoprávnej úpravy bezdôvodného obohatenia má určité špecifiká, pretože musí byť získaný v súvislosti s pracovným pomerom medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Predpokladom je, aby majetkový prospech bol získaný neoprávnene a tým vznikla druhému účastníkovi majetková ujma.
Medzi protiprávnym konaním a majetkovou ujmou musí byť príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie ten, kto sa domáha vydania neoprávneného majetkového prospechu (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8 Co 90/2011z 23. apríla 2012). Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 643/2000 z 23. januára 2002).
 
Podľa Zákonníka prácezamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. 
Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávate­ľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný.
 
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. 
 
Bezdôvodné obohatenie je:
a)
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
b)
majetkový prospech získaný plnením z nepl
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov