Automatický prechod zamestnancov aj bez prevodu majetku z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ

V podmienkach SR prechod práv a povinností zamestnancov upravuje § 28 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý v tomto smere reflektuje európsku legislatívu podľa smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (ďalej len „Smernica“).

Z dôvodu čo najširšieho pokrytia možných prípadov prechodu zamestnancov nepoužíva Smernica ani Zákonník práce pojem „prevod podniku“, ale širší pojem - prevod tzv. hospodárskej jednotky (subjektu). Zákonník práce v § 28 ods. 1 špecifikuje, že prechod zamestnancov nastáva v situácii, „ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi“, pričom v tomto prípade prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Najväčšie otázky a spory v tejto súvislosti vyvoláva posúdenie, či sa daný prevod podniku, činnosti alebo hospodárskej jednotky kvalifikuje ako prevod spôsobujúci aj prechod zamestnancov, t. j. či ide o tzv. relevantný prevod podniku. V tomto ohľade európska judikatúra ustálila, že základným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o relevantný prevod, je skutočnosť, že hospodársky subjekt si zachová svoju identitu, čo vyplýva najmä zo skutočného pokračovania prevádzky alebo z jej obnovenia [rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „ESD“) z 10. decembra 1998, Hidalgo a i., vo veci C‑173/96 a C‑247/96, EU:C:1998:595, bod 21; rozsudok ESD z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 25, ako aj citovaná judikatúra].

Zákonník práce uvedené kritérium premietol do § 28 ods. 2, ktorý špecifikuje, kedy ide o tzv. relevantný prevod: „Prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.“ Ide o transpozíciu článku 1 ods. 1 Smernice.

V neposlednom rade je dôležité spomenúť, aký je cieľ legislatívnej úpravy podľa Smernice a § 28 Zákonníka práce. Cieľom úpravy podľa Smernice je ochrana zamestnancov v prípade zmeny zamestnávateľa (rozsudky ESD z 20. januára 2011, CLECE SA, C‑463/09, EU:C:2011:24, bod 29, a z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo, C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 37), ako aj zabránenie prepusteniu zamestnancov len z dôvodu, že dochádza k prevodu podniku alebo hospodárskej jednotky, a zabránenie zhoršenia situácie dotknutých zamestnancov len zo samotného dôvodu prevodu podniku (rozsudok ESD zo 6. apríla 2017, Unionen, C‑336/15, EU:C:2017:276, bod 18 a citovaná judikatúra).

V praxi spôsobuje pochybnosti a otázky posúdenie, aké zložky podniku