Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Ponuková povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

Publikované: Autor/i: Mgr. Jana Sapáková, LL.M.Eur, vedúca advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o. , Mgr. Martin Stríž, koncipient, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Pri ukončovaní pracovných pomerov výpoveďou má zamestnávateľ pri niektorých z výpovedných dôvodov (napríklad: z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu nesplnenia predpokladov na výkon dohodnutej práce, z dôvodu straty spôsobilosti na výkon doterajšej práce pre chorobu z povolania atď.) zo zákona [§ 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce] povinnosť ponúknuť svojmu zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste jeho doterajšieho výkonu práce.

Pri ukončovaní pracovných pomerov výpoveďou má zamestnávateľ pri niektorých z výpovedných dôvodov (napríklad: z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu nesplnenia predpokladov na výkon dohodnutej práce, z dôvodu straty spôsobilosti na výkon doterajšej práce pre chorobu z povolania atď.) zo zákona [§ 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce] povinnosť ponúknuť svojmu zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste jeho doterajšieho výkonu práce.

Všeobecne k ponukovej povinnosti zamestnávateľa, pojem „iná vhodná práca“

Pojem „iná vhodná práca“ treba vykladať extenzívne. Môže teda ísť o akúkoľvek inú voľnú pracovnú pozíciu u zamestnávateľa na nižšej, prípadne horšie platenej pracovnej pozícii.

Podľa odborného výkladu a judikatúry pôjde aj o prácu, na ktorú zamestnanec musí absolvovať krátke zaškolenie.

Povinnosť ponúknuť inú vhodnú prácu má zamestnávateľ len vtedy, ak ju má k dispozícii. Iná vhodná práca by mala byť zamestnancovi ponúknutá ešte pred doručením výpovede. Výpoveď je bez ponúknutia inej vhodnej práce neplatná.

Realizácia ponukovej povinnosti nie je podrobne upravená v Zákonníku práce. Pre zamestnávateľa v praxi je preto vhodné si ponukovú povinnosť splniť v písomnej podobe, aby vedel jej splnenie preukázať. 

Zamestnanec v praxi podpíše dokume

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (3) Poučovacia povinnosť N

Publikované:

Ďalšou, v tomto prípade významnou zmenou právnej úpravy v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu, je rozšírenie poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k zamestnancovi. Podľa § 318 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnostiach podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie práva. [1]

Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu N

Publikované:

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.

Ochrana odborárov podľa § 240 Zákonníka práce (a vybrané rozhodnutia súdov) N

Publikované:

6. OKPP - Zhodnotenie osobitného vývoja pojmov právny úkon, faktický úkon v pracovnoprávnych vzťahoch (s cieľom napomôcť súčasnej aplikačnej praxi) N

Publikované: