Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Prešetrenie vzniknutej škody u zamestnávateľa - proces

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Proces prešetrenia vzniknutej škody u zamestnávateľa sa viaže na riadne preukázanie jednotlivých obligatórnych predpokladov pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré sú dané platnou právnou úpravou. Pritom rozsah a spôsob náhrady škody ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pričom je rozlišujúcim faktorom pri zamestnancovi aj to, či bola závislá práca vykonávaná na základe dohody alebo v pracovnom pomere. V Zákonníku práce sa rozlišujú aj jednotlivé špecifické druhy pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ktoré sa odlišujú aj v spôsobe protiprávneho konania, a tiež v rozsahu náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať. Pokiaľ došlo ku vzniku škody u zamestnávateľa, tak musí dôjsť nevyhnutne k jej riadnemu prešetreniu. Preto rozsah, spôsob a proces prešetrenia vzniknutej škody u zamestnávateľa budú predmetom tohto článku.

Rozsah náhrady škody a jej prešetrenie
Príklad č. 1
Pri výkone závislej práce spôsobil zamestnanec zamestnávateľovi škodu v danom prípade. Pri prešetrovaní vzniknutej škody organizovanom zamestnávateľom vyšlo najavo z jednotlivých dôkazov, predovšetkým z výpovedí zamestnancov, ktorí boli prítomní pri konaní zamestnanca, ktorým spôsobil škodu, že zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti, teda nekonal úmyselne. Ale zamestnávateľ aj napriek záverom z uvedeného prešetrovania škody požadoval náhradu skutočnej škody, ktorá bola šesťnásobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu v danom prípade. S týmto náhľadom zamestnávateľa však zamestnanec nesúhlasil a požadoval, aby došlo k zníženej náhrade škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla. Je uvedený názor zamestnanca správny?
V prípade, že škodu spôsobí zamestnanec z
nedbanlivosti
, tak podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zodpovedá za vzniknutú škodu najviac do výšky rovnajúcej sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Ide pritom o kogentnú právnu úpravu, a preto sa pri procese prešetrovania vzniknutej škody u zamestnávateľa nemožno od uvedeného ustanovenia odchýliť a ustanovený maximálny rozsah náhrady škody musí byť rešpektovaný.
UPOZORNENIE:
Protiprávne konanie zamestnanca môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti, ktoré je však potrebné rozlišovať, pretože sa odlišujú vo vlastnej skutkovej podstate a majú význam aj z hľadiska právnej závažnosti protiprávneho konania a jeho protiprávneho následku. Skutkové podstaty úmyslu a nedbanlivosti Zákonník práce špecificky pre pracovnoprávnu oblasť neustanovuje, a preto je potrebné použiť právne normy trestného práva, konkrétne § 15 zákona č. 300/2005 Z.z.Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len "
Trestný zákon") pre úmysel a § 16 Trestného zákona pre nedbanlivostnú formu.
Preto platí, že protiprávneho konania sa zamestnanec dopustil úmyselne, ak:
-
chcel svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený pracovným právom (ide o priamy úmysel), alebo
-
vedel, že svojím protiprávnym konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (ide o nepriamy úmysel).
Taktiež platí, že protiprávneho konania sa zamestnanec dopustil z nedbanlivosti, ak zamestnanec:
-
vedel, že môže svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený pracovným právom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (ide o vedomú nedbanlivosť), alebo
-
nevedel, že svojím protiprávnym konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (ide o nevedomú nedbanlivosť).
Preto možno uviesť, že názor zamestnanca je správny a zamestnávateľom stanovenú výšku náhrady škody nemusí podľa Zákonníka práce zamestnávateľovi platiť.
UPOZORNENIE:
Uvedená hranica štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, ktorá určuje maximálnu hranicu výšky náhrady škody
neplatí, pokiaľ zamestnanec spôsobil škodu úmyselne.
Príklad č. 2
Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu na zverenom pracovnom predmete tým, že ho stratil. K uvedenej strate však došlo z nedbanlivosti zamestnanca, ktorý zverený pracovný predmet odložil a nevedel si spomenúť, kde sa nachádza v danom prípade. Pretože išlo o škodu spôsobenú z nedbanlivosti, tak zamestnanec požadoval, že náhrada škody nemôže presiahnuť uvedenú maximálnu hranicu štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. S uvedeným názorom zamestnanca zamestnávateľ nesúhlasil a požadoval od zamestnanca náhradu skutočnej škody, ktorá uvedenú maximálnu hranicu presahovala. Platí v tomto prípade uvedená maximálna hranica pre náhradu škody z nedbanlivosti podľa právnej úpravy?
Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce síce platí, že náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, ale rovnako uvedené ustanove
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 5/2022

5/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Bezpečnosť práce v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov