Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Pracovný úraz a zodpovednosť zamestnávateľa v praxi

Dátum: Rubrika: DO POZORNOSTI

Pracovný úraz zamestnanca je konkrétnym prípadom vzniku ujmy na zdraví alebo živote zamestnanca. Pokiaľ dôjde na pracovisku k pracovnému úrazu, majú zamestnanec, a aj zamestnávateľ, striktne dané právne povinnosti právnou úpravou. Primárnou právnou povinnosťou zamestnanca je pritom oznámiť zamestnávateľovi pracovný úraz a následne je zamestnávateľ povinný tento pracovný úraz riadne a zodpovedne prešetriť. Pokiaľ dôjde k vzniku pracovného úrazu zamestnanca v dôsledku alebo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním zamestnávateľa, možno hovoriť o pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa. Uvedenej pracovnoprávnej zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca sa však zamestnávateľ môže zbaviť, a to úplne alebo sčasti, pokiaľ nastanú právne skutočnosti dané právnou úpravou.

Určenie pojmu pracovný úraz, právna úprava

Príklad č. 1:

Pretože u zamestnávateľa došlo k nárastu pracovných úloh, zamestnanec bol pri ceste do zamestnania v strese, pošmykol sa a došlo k ujme na jeho zdraví. Podľa názoru zamestnanca došlo k vzniku úrazu pri ceste do zamestnania, a preto išlo o pracovný úraz v jeho prípade. Preto zamestnanec uvedené skutočnosti oznámil svojmu zamestnávateľovi, ktorý však úraz zamestnanca nepovažoval za pracovný úraz a ani nezačal prešetrovať okolnosti jeho vzniku. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Pojem "pracovný úraz" je právne vymedzený v § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), podľa ktorého je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Preto je esenciálnou obsahovou súčasťou pojmu pracovný úraz právna skutočnosť, že k nemu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, inak nemožno hovoriť o pracovnom úraze.
Uvedené sa navyše konštatuje aj v § 195 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého
ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Pritom § 195 ods. 3 Zákonníka prácevýslovne konštatuje, že
pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť,
čo je aj tento prípad, a preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom..
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") je registrovaným pracovným úrazom pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu, pričom uvedený pracovný úraz je zamestnávateľ povinný registrovať. Pokiaľ v dôsledku pracovného úrazu dôjde k smrti alebo ťažkej ujme na zdraví, pôjde o závažný pracovný úraz (ďalej len "závažný pracovný úraz").
V prípade služobného úrazu je potrebné popri Zákonníku práce zohľadňovať aj príslušnú osobitnú právnu úpravu, konkrétne zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície znení neskorších predpisov alebo zákon č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právne povinnosti zamestnanca pri vzniku pracovného úrazu

Príklad č. 2:

Zamestnanec utrpel pracovný úraz pri manipulácii so strojným zariadením. O uvedenom pracovnom úraze však okamžite neinformoval zamestnávateľa, pretože mal poruchy vedomia a ťažkosti s rečou. Zamestnávateľ však zastával názor, že zamestnanec ho mal okamžite o vzniku pracovného úrazu informovať alebo zabezpečiť informovanie zamestnávateľa prostredníctvom inej osoby. Bol uvedený názor zamestnávateľa správny?
Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP je zamestnanec bezodkladne povinný oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ale len ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav v danom prípade. Pritom uvedené ustanovenie zákona o BOZP ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje prípady, keď zamestnanec nemusí oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel. Preto je vždy na uvážení zamestnanca, či takýto stav nastal v danom prípade. Taktiež zamestnanec nemá právnu povinnosť požiadať inú osobu, svedka, aby zamestnávateľa informoval o vzniku pracovného úrazu.
Pretože v tomto prípade išlo o poruchy vedomia zamestnanca, možno dôvodne predpokladať, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval splniť si svoju informačnú povinnosť, a preto možno konštatovať, že názor zamestnávateľa nebol správny.
Príklad č. 3:

Zamestnanec utrpel úraz, ktorý však nebol pracovným úrazom. V pracovnom čase a na pracovisku neoprávnene prerušil výkon práce a pri pokuse zapáliť si cigaretu utrpel popáleniny, pretože ruky mal od horľavej chemickej látky. Pretože podľa názoru zamestnanca nešlo o pracovný úraz, keďže sa nestal pri výkone práce, neinformoval zamestnávateľa o vzniku úrazu. Zamestnávateľ však zastával názor, že uvedený úraz sa stal na pracovisku a aj keď nebol pracovným úrazom, mal mu byť zamestnancom oznámený. Uvedený názor zamestnávateľa je správny?
Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o BOZPplatí, že zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi
vznik iného úrazu ako pracovného úrazu
alebo smrti,
ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa.
Preto možno uviesť, že zamestnanec mal oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi, aj keď nešlo o pracovný úraz a názor zamestnávateľa, ktorý oznámenie úrazu zamestnanca požadoval, je správny. Zamestnávateľ však nemá v tomto prípade právne povinnosti podľa § 17 ods. 4 písm. a) až c) zákona o BOZP, tie sa vzťahujú len na prípady registrovaného pracovného úrazu.
-> UPOZORNENIE:
Podľa § 17 ods. 1 je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi aj vznik:
-
nebezpečnej udalosti,
-
závažnej priemyselnej havárie; v tomto prípade je potrebné zohľadňovať osobitnú právnu úpravu, konkrétne zákon č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z.z..
Príklad č. 4:

U zamestnávateľa na pracovisku sa stal pracovný úraz, pričom zamestnanec utrpel poranenia, ktoré mu neumožňovali bezodkladne informovať zamestnávateľa o jeho vzniku. Svedkom tohto pracovného úrazu však bola aj osoba, ktorá nebola zamestnancom, ale zdržiavala na pracovisku, kde sa pracovný úraz stal, so súhlasom zamestnávateľa. Pracovný úraz však táto osoba zamestnávateľovi neoznámila, pričom argumentovala, že tak urobiť nemusela, pretože nemá právne postavenie zamestnanca. Konala uvedená osoba v súlade s platným právom?
Podľa § 17 ods. 2 zákona o BOZP
povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 10/2023

10/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Bezpečnosť práce v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov