Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca

Posudzovanie konkrétnych situácií sa líši vzhľadom na subjektívny právny výklad konkrétnych zákonných ustanovení.

Ak teda budeme vychádzať z uplatnenia objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za prípadné poškodenie zdravia zamestnanca s odkazom na ustanovenie § 195 až § 198 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), máme za preukázané, že kľúčom k posúdeniu predmetnej situácie na základe podkladov bude určenie obsahového vymedzenia výrazu obsiahnutého v ustanovení § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, t.j. vymedzenie výrazu .

Za primárny spôsob vyvinenia sa alebo čiastočného vyvinenia sa z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz preto pokladáme správnu identifikáciu miesta, kde prišlo k poškodeniu zdravia zamestnanca (priestor zamestnávateľa), resp. konanie zamestnanca a príčinnú súvislosť s výkonom práce a plnením pracovných úloh a súvislosť s nimi. V súvislosti s uvádzaným popisom incidentu sa domnievame, že pôjde na účely príslušných ustanovení Zákonníka práce o vznik pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa, ktorej mieru je však potrebné posúdiť s ohľadom na ďalšie okolnosti.

Na zodpovedanie otázky, či pôjde v konkrétnom prípade o pracovný úraz, je nevyhnutné vymedziť okruh spoločenských vzťahov (vrátane úrazového deja), ktoré by potenciálne spadali pod pôsobnosť ustanovenia § 220 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.