Porušenie bezpečnosti práce a skončenie pracovného pomeru

Jednotlivé prípady porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom sú ustanovené jednak v jednotlivých právnych predpisoch, ale taktiež aj vo vnútorných predpisoch zamestnávateľa, ktoré sú u neho v platnosti. Pretože porušenie jednotlivých právnych povinností zamestnanca na úseku bezpečnosti práce je jeho závažným protiprávnym konaním, je s takýmto konaním zamestnanca možné spájať možnosť dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny v danom prípade. Pritom výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny musí spĺňať formálne, a aj obsahové náležitosti ustanovené zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), pretože sú dané kogentnou právnou úpravou.

Pri vyvodzovaní sankcií za menej závažné alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda aj v prípade vyvodzovania zodpovednosti za porušenie predpisov bezpečnosti práce je potrebné posúdiť, či boli splnené všetky predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré umožňujú vyvodenie takejto sankcie, napríklad v podobe skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Napríklad primárnym predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti v podobe udelenia výpovede je to, že zamestnanec preukázateľne protiprávne konal tým, že porušil pracovnú disciplínu napríklad tým, že preukázateľne porušil normy bezpečnosti práce. V takomto prípade ale musí mať zamestnávateľ preukázané, že zamestnanec svojím konaním naplnil skutkovú podstatu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je ustanovená napríklad v pracovnom poriadku.

Pokiaľ v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny spôsobenom porušením noriem bezpečnosti práce zamestnancom došlo k vzniku ujmy na zdraví, živote alebo ku škode na majetku zamestnávateľa, tak zamestnávateľ musí vedieť preukázať výšku a rozsah spôsobenej škody dôkaznými prostriedkami. Tak napríklad zamestnanec nedodržal predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v dôsledku toho došlo k ublíženiu na zdraví u iného zamestnanca a zároveň ku škode na majetku zamestnávateľa, ktorý má vo vlastníctve.

V neposlednom rade musí zamestnávateľ pri vyvodzovaní pracovnoprávnej zodpovednosti a následne aj sankcie v podobe uloženia výpovede pre porušenie noriem bezpečnosti práce preukázať, že k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnanca a vznikom škody došlo v príčinnej súvislosti, keďže si v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny bude nárokovať aj náhradu škody, ktorá mu v danom prípade vznikla. Podstatným faktom je taktiež to, že porušením pracovnej disciplíny nemusí dochádzať len k vyvodeniu pracovnoprávnej zodpovednosti v podobe udelenia výpovede, ale aj k možnej trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti, a to hlavne vtedy, pokiaľ v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny došlo zároveň aj k spáchaniu trestného činu alebo vzniku škody alebo ujmy podľa občianskoprávnej úpravy.

Tak napríklad porušením predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, čím sa môže uplatniť pracovnoprávna sankcia, ktorou je udelenie výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ však v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny dôjde k spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví, môže dôjsť aj k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti v podobe udelenia trestu súdom alebo ak vznikne ujma na zdraví, živote alebo škoda na majetku, môže nastúpiť aj občianskoprávna zodpovednosť zamestnanca v podobe plnenia náhrady škody/ujmy poškodenej strane.

V prípade zamestnanca je potrebné sa pri vyvodzovaní možnej pracovnoprávnej zodpovednosti pre porušenie noriem bezpečnosti práce zaoberať aj subjektívnou stránkou, ktorou je zavinenie. Preto je potrebné vždy zodpovedne preskúmať, či k porušeniu pracovnej disciplíny a spôsobeniu ujmy alebo škody došlo úmyselným konaním zamestnanca alebo z nedbanlivosti v konkrétnom prípade.

Pretože sa zamestnávateľ v tomto prípade nezaoberal zavinením zamestnanca, a teda nebol spôsobilý ho preukázať, nedošlo ani k naplneniu pracovnoprávnej zodpovednosti za porušenie noriem bezpečnosti práce a názor zamestnanca je správny.