Všeobecne možno konštatovať, že v pracovnom práve princíp oboznamovania a informovania zamestnanca zo strany zamestnávateľa bez ohľadu nato, či ide o oblasť BOZP alebo inú oblasť, je ten istý. Jeho cieľom je dosiahnuť stav zrozumiteľnosti a vhodnosti podaných informácií, ktoré by mali zabezpečiť aj zodpovedajúce konanie zamestnanca počas realizácie práv a povinností v pracovnoprávnom vzťahu. Nesplnenie oboznamovacej povinnosti totiž môže viesť nielen k prípadnému porušovaniu pracovnej disciplíny (je ňou aj nedodržiavanie predpisov na zaistenie BOZP zo strany zamestnanca), ale súčasne môže predstavovať aj obmedzenie, resp. zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca za nepriaznivý následok, ak tento nevedel, resp. nedostatočne vedel, akým spôsobom má v určitých situáciách postupovať.
Oboznámenie zamestnanca v uvedenom zmysle musí teda spĺňať náležitosti splnenia informačnej povinnosti zavedenej všeobecne v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), t.j. musí byť realizované zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase.
Oboznamovacie a informačné povinnosti v oblasti BOZP ukladá zamestnávateľovi § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") a dajú sa porovnať so širšími informačnými povinnosťami, ktoré má zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch realizovať podľa Zákonníka práce (napr. pri vzniku pracovného pomeru, pri vzniku škody a pod.). V oblasti BOZP, keďže ide o ochranu života a zdravia zamestnancov, má oboznamovanie a informovanie zamestnanca zásadný význam. Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný oboznamovať zamestnancov s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania sa na pracovisku, s bezpečnými pracovnými postupmi a informovať ich o rizikách práce pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Tiež je povinný oboznamovať so zákazmi vstupu do priestorov, ktoré by mohli bezprostredne ohrozovať život a zdravie zamestnancov, so zákazom zdržiavať sa a vykonávať akúkoľvek činnosť v takýchto priestoroch. Zamestnávateľ je povinný zamestnancov nielen oboznamovať s uvedenou problematikou, ale jej znalosť aj overovať.
Zákon o BOZP a ani žiadny iný právny predpis neupravuje všeobecne spôsob oboznamovania zamestnancov s predpismi na zaistenie BOZP. Zákon o BOZP ukladá zamestnávateľom spôsob oboznamovania upraviť vnútorným predpisom a ukladá im aj pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie BOZP neustanovujú kratší čas.
Právne predpisy na zaistenie BOZP majú charakter všeobecne záväzných predpisov, preto je nutné, aby pri oboznamovaní zamestnancov s nimi boli aplikované na miestne podmienky zamestnávateľa. Pre zamestnanca majú pri oboznamovaní kľúčový význam konkrétne informácie a postupy na zaistenie BOZP. Takéto požiadavky spĺňajú najmä ostatné predpisy na zaistenie BOZP, za ktoré sa považujú technické normy, ak upravujú ochranu života a zdravia, návody na používanie pracovných prostriedkov obsahujúce bezpečnostné pokyny a vnútorné predpisy zamestnávateľa na zaistenie BOZP.
Pre zamestnávateľa má osobitný význam oboznamovanie zamestnancov prostredníctvom vnútorných predpisov na zaistenie BOZP, ktoré je oprávnený sám vydávať. Nimi spravidla konkretizuje, spresňuje a bližšie špecifikuje povinnosti v oblasti BOZP, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na zaistenie BOZP. Sú ich aplikáciou na miestne a osobitné podmienky zamestnávateľa. Ak je text vnútorných predpisov normatívny, konkrétny, jednoznačný a jasný, je ich veľkou prednosťou zrozumiteľnosť.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
