Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Metodika a technika tvorby vnútorných predpisov zamestnávateľa
Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO
Významnou súčasťou praxe zamestnávateľov je tvorba a vydávanie vnútorných predpisov. Zamestnávatelia sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, zabezpečovania BOZP zamestnancov ako aj ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, prakticky nezaobídu. Aj keď vnútorné predpisy predstavujú najnižšiu úroveň aktov legislatívneho typu, na ich tvorbu sú kladené v podstate rovnaké požiadavky ako na všeobecne záväzné legislatívne akty.
K ich tvorbe je nutná znalosť špecifických postupov a zásad, ako aj pravidiel legislatívnej techniky. Tento článok chce prispieť k ich poznaniu. V prvej časti sa článok zaoberá požiadavkami na jazyk normatívnych textov právnych a vnútorných predpisov. V ďalšej časti článok rozvádza zásady a pravidlá tvorby vnútorných predpisov. V záverečnej časti sa venuje formálnej úprave, členeniu a obsahu vnútorných predpisov. Cieľom článku je poskytnúť zamestnávateľom metodický dokument, a tým prispieť ku skvalitneniu tvorby vnútorných predpisov.
Slovenský právny poriadok tvorbu a vydávanie vnútorných predpisov všeobecne neupravuje. Právne predpisy sa nimi zaoberajú len okrajovo a útržkovite. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") upravuje vydanie jedného druhu vnútorného predpisu - pracovného poriadku, tvorbou iných druhov sa nezaoberá. Absencia všeobecnej úpravy tvorby vnútorných predpisov vedie zamestnávateľov k tomu, aby si pravidlá ich tvorby upravili sami interným dokumentom. K jeho vytvoreniu je nutná znalosť metodiky (postupov a zásad) tvorby vnútorných predpisov a pravidiel legislatívnej techniky.
Pri tvorbe vnútorných predpisov je vhodné využiť, ak sa to hodí, analógiu s tvorbou právnych predpisov, ktorú upravuje zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 400/2015 Z.z."). Tiež je vhodné aplikovať aj Legislatívne pravidlá vlády SR (ďalej len "LPV"), ktoré sa zaoberajú formálne procedurálnymi hľadiskami prípravy legislatívy. Pre tvorcov právnych predpisov sú LPV záväzné, aj keď nie sú vydané formou právneho predpisu. Pre tvorcu vnútorného predpisu sú nezáväzné, nemá povinnosť ich dodržiavať, sú však pre neho prínosným metodickým dokumentom.
Pri tvorbe vnútorných predpisov je vhodné využiť aj postupy realizované pri tvorbe pracovného poriadku, ktoré upravuje Zákonník práce v § 84. Zamestnávateľovi dáva vydanie pracovného poriadku možnosť konkretizovať, spresňovať a bližšie špecifikovať povinnosti zamestnancov, ktoré sú zakotvené najmä v Zákonníku práce a v iných právnych predpisoch, a to na jeho miestne podmienky. Zamestnávateľ nemôže svojim zamestnancom prostredníctvom pracovného poriadku ukladať ďalšie povinnosti nad rámec, ako sú ustanovené v zákone, je však oprávnený rozšíriť práva zamestnancov v tom prípade, ak to zákon dovoľuje.
Dôležitou podmienkou záväznosti pracovného poriadku je jeho súlad s právnymi predpismi, inak by bol neplatný. Aby pracovný poriadok zaväzoval každého zamestnanca, je zamestnávateľ povinný dodržať tiež podmienku oboznámenia s ním. Zamestnávateľ je povinný pracovný poriadok zverejniť. Miesto zverejnenia musí byť pre zamestnancov prístupné. Pracovný poriadok zaväzuje nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľa, ktorý ho vydal. Ak pôsobia u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov, môže byť vydaný iba po ich predchádzajúcom súhlase, inak je neplatný. V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia, môže ho vydať sám.
Legislatívna technika sa sústreďuje na technickú stránku tvorby predpisov a v nich obsiahnutých noriem, ďalej na formálne vlastnosti textu a jeho komunikatívnu vonkajšiu formu (jazyk, štruktúru, systematiku), a tiež na požiadavky na jeho kvalitu (zrozumiteľnosť, jednoznačnosť a pod.). K dosiahnutiu vysokej úrovne formálnej stránky predpisov nepostačuje len znalosť postupov a pravidiel stanovených napr. v LPV, ale je na mieste mať aj legislatívne zručnosti a prax, a ovládať štylistiku jazyka.
Požiadavky na jazyk normatívnych textov
Právne predpisy neupravujú požiadavky na jazyk normatívnych textov vnútorných predpisov. Vnútorné predpisy sa svojimi vlastnosťami a štruktúrou podobajú právnym predpisom (napr. ich písomné akty sú tiež vyjadrené normatívnym spôsobom a pod.), čo umožňuje túto analógiu aplikovať aj v jazykovej rovine. Teoreticky by teda mali byť požiadavky na jazyk normatívnych textov vnútorných predpisov rovnaké ako na právne predpisy. Vždy to bude závisieť od ich tvorcu (autora).
V praxi býva ich úroveň kolísavá. Je tomu tak preto, že ich tvoria aj neprávnici, ktorí nie vždy sú právne zdatní. Vzhľadom na uvedené sú v ďalšom výklade podrobnejšie rozvádzané požiadavky na jazyk právnych predpisov.
Ak má byť právo (t.j. pravidlá vyjadrené v texte právnych predpisov právnym jazykom), pre svojich adresátov záväzné a majú ho dodržiavať, musí byť komunikatívne, t.j. jeho adresáti musia mať možnosť zoznámiť sa s ním, porozumieť mu a pochopiť ho, musí byť zrozumiteľné. Predpis bude zrozumiteľný, ak adresát porozumie svojim právam a povinnostiam, ktoré pre neho z predpisu vyplývajú a nebude mu spôsobovať problémy v aplikačnej praxi.
Zrozumiteľnosť je základnou požiadavkou právneho jazyka a legislatívna zásada zrozumiteľnosti práva je jedným zo základných princípov právneho štátu. Nezrozumiteľné právne texty narušujú právnu istotu a predvídateľnosť práva. Ďalšou dôležitou legislatívnou zásadou je zásada publikácie (zverejnenia) práva a zásada prístupnosti práva. Požiadavky na právne texty (a právny jazyk v nich) sú uplatňované v rámci tvorby právnych predpisov, ktorú upravuje zákon č. 400/2015 Z.z. a upravujú ich aj LPV.
Zrozumiteľnosťou sa vo všeobecnosti rozumie jazyková zrozumiteľnosť. Teda určitá jednoduchosť, ľahkosť čítania a pochopenie textu a významu jeho jednotlivých slov. Čím viac úsilia a snahy musí čitateľ právnych textov vyvinúť, aby pochopil význam textu, tým je jazyk nezrozumiteľnejším. Jazyková zrozumiteľnosť je subjektívnou vlastnosťou, bude vo veľkej miere závisieť od rozumových schopností čitateľa.
Zrozumiteľnosť nie je binárnou vlastnosťou, teda text nie je buď zrozumiteľný alebo nezrozumiteľný, ale je zrozumiteľný vo väčšej či menšej miere. Požiadavka zrozumiteľnosti vyplýva z informatívnej funkcie právneho jazyka. Táto umožňuje adresátovi predpisu zoznámiť sa najmä s povinnosťami a právami. Ďalšími požiadavkami na právny jazyk sú stručnosť, účelnosť, stabilita a neexpresívnosť.
Z normatí
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 2/2021
