Koncept bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súčasnej dobe

BOZP je vedný odbor založený na spolupráci a súčinnosti viacerých vedných disciplín, zaoberajúci sa hľadaním a uplatňovaním metód a prostriedkov, ktorých cieľom je zaistiť, aby človek v pracovnom procese nebol ohrozovaný fyzicky ani mentálne, resp. aby sa pravdepodobnosť jeho ohrozenia a poškodenia zdravia znížila na minimum. Splnením tohto cieľa sa vytvoria také podmienky, ktoré budú chrániť pracovníkov pred negatívnymi dôsledkami pracovného procesu, t.j. pred výskytom pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia v práci.

BOZP sa tiež zaoberá rizikami, ktoré sú súčasťou všetkých pracovných činností. Úlohou BOZP je riešiť ich odstránenie, a kde to nie je možné, tak dosiahnuť minimalizáciu ich účinku do takej miery, aby zostatkové riziko malo prípustné parametre, t.j. nebolo v rozpore s platnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP.

BOZP je tvorená dvoma základnými zložkami: bezpečnosťou práce (technická bezpečnosť, prevencia veľkých priemyselných havárií) a ochranou zdravia pri práci (hygiena práce, pracovné prostredie, ergonómia). Bezpečnosť práce je určitý stav pracoviska, ktorý dáva zamestnancom vysokú mieru istoty, že pri dodržaní bezpečnostných pravidiel ustanovených v právnych a ostatných predpisoch na zaistenie BOZP bude vylúčená, resp. do vysokej miery znížená možnosť ohrozenia ich života a zdravia.

Ochrana zdravia pri práci je súbor opatrení (zdravotno-hygienických, technických, organizačných, legislatívnych a pod.), prostriedkov a metód, ktorých cieľom je chrániť zdravie zamestnancov pri práci. Zdravotno-hygienické požiadavky na pracovisko a pracovné prostredie pracoviska ustanovuje zamestnávateľovi zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia vlády a vyhlášky, ktoré bližšie určujú rizikové faktory pracovných podmienok a podmienky ochrany zdravia pri práci.

Pracovné podmienky sú jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý ovplyvňuje stav zdravia zamestnancov pri práci. Tieto predstavujú súbor všetkých faktorov, ktoré pôsobia na zamestnanca pri výkone práce. Je to značne široký pojem. Všeobecne ním rozumieme fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické faktory a spôsob výkonu práce, pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Rozdeľujú sa na pracovné podmienky hmotného a nehmotného charakteru. Medzi hmotné podmienky sa zaraďujú materiálno technické podmienky, t.j. technické vybavenie pracovísk (súbormi strojov, zariadení a materiálneho vybavenia) a jeho úroveň, podmienky jeho ľudskej obsluhy, úroveň BOZP na pracoviskách a úroveň vybavenia pracovného prostredia. Pracovné podmienky sú do značnej miery ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom pracovného prostredia.

Vhodné pracovné prostredie významne prispieva k priaznivým pracovným podmienkam, a tým aj výkonu bezpečnej a zdraviu neškodlivej práce. Na jeho vytvorenie majú vplyv predovšetkým tieto faktory: priestorové riešenie a osvetlenie pracoviska, mikroklimatické podmienky (teplota na pracovisku, prúdenie vzduchu), výskyt zdrojov hluku, vibrácií, prachu, rôznych druhov žiarení, výskyt chemických, karcinogénnych a biologických faktorov, stupeň fyzickej a psychickej záťaže pri práci, čistota ovzdušia na pracovisku a iné.

Medzi nehmotné pracovné podmienky patria organizačné podmienky (dĺžka pracovnej doby a odpočinku a pod.), ďalej podmienky ekonomické (mzda) a tiež psychologické aspekty práce (vzťahy na pracovisku a pod.).

Značnú časť pracovných podmienok ustanovujú právne predpisy. Tiež sú bežnou súčasťou vnútorných predpisov zamestnávateľa, ako aj kolektívnych zmlúv. Zamestnanci si môžu so zamestnávateľom dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky pokiaľ obe zmluvné strany na nich nájdu zhodu.

Súčasné ponímanie BOZP je veľmi široké, BOZP zahŕňa aj pracovnú pohodu a sociálnu ochranu. V rámci BOZP sa posledné roky pertraktujú tiež otázky psychosociálnych rizík (napr. stresu) a vzťahov na pracovisku (šikana, obťažovanie, nerovné zaobchádzanie). V BOZP sa tiež do popredia dostáva organizačný faktor (riešenie chýb v organizácii práce). S BOZP úzko súvisí ergonómia, ktorá významne prispieva k zvýšeniu BOZP. Je to náuka, ktorej cieľom je prispôsobenie pracovných podmienok potrebám a výkonnostným schopnostiam človeka s ohľadom na zdravie, bezpečnosť, pracovnú pohodu, komfort. Ergonómia presadzuje uprednostňovanie úpravy pracovných podmienok pred adaptabilitou človeka. Je zásadné, aby pracovné prostredie, pracovné miesta a pracovné prostriedky (technické zariadenia, stroje, nástroje, prístroje) vyhovovali nielen stanoveným bezpečnostným a zdravotno-hygienickým požiadavkám, ale aj ergonomickým požiadavkám.

V súčasnosti sa nazerá na BOZP z dvoch hľadísk, ktoré sa napĺňajú súčasne. Podľa prvého ako naplnenie právnych požiadaviek daných záväznými predpismi na zaistenie BOZP. Z druhého hľadiska sa chápe BOZP manažérsky, t.j. ako naplnenie risk manažmentu v praxi. Teda BOZP nie je prvotne chápaná technicky, ale manažérsky. Akceptovanie takéhoto prístupu nasledovalo na Slovensku po jeho vstupe do Európskej únie. Tento systémový prístup kladie dôraz najmä na vyhľadávanie a vyhodnocovanie rizík, ktoré pri práci vznikajú. Zameriava sa na predchádzanie rizík, ich odstraňovaním alebo obmedzovaním a prijímaním opatrení na tieto účely. Nerieši teda len negatívne aspekty pracovných procesov (napr. pracovné úrazy a pod.), ale aj predchádzanie týmto aspektom, t.j. prevenciu a okrem toho sa zameriava aj na ľudský faktor a na kultúru BOZP. Prevencia rizík plní ochrannú funkciu, pomocou ktorej môžeme predísť škodám na zdraví zamestnancov, a z toho dôvodu je jedným z hlavných cieľov BOZP. Prevenciou rizík sa rozumejú všetky opatrenia vyplývajúce z predpisov na zaistenie BOZP a tiež opatrenia zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich, resp. čo najviac minimalizovať ich vplyv. Zásady prevencie rizík sú:

Úlohy v prevencii rizík je povinný zaisťovať zamestnávateľ prostredníctvom riadenia rizík. Toto pozostáva z vyhľadávania rizík, z ich vyhodnocovania a stanovenia opatrení k ich odstráneniu alebo