Metódy hodnotenia fyzickej záťaže
Jednou z najstarších metód hodnotenia fyzickej záťaže zameranej na hodnotenie pracovných polôh je metóda OWAS. Bola vytvorená v roku 1970 súkromnou oceliarskou spoločnosťou vo Fínsku. OWAS (Ovako Work Analysis System) je metóda na hodnotenie pracovnej polohy človeka pri manipulácii s predmetmi. Princípom tejto metódy je hodnotenie operácií a pohybov operátora pomocou indexov a hodnotiacich tabuliek. Výsledkom hodnotenia je odporúčanie, či je alebo nie je potrebné vykonať zmenu v pracovných polohách zamestnanca. Metódou OWAS sa zisťuje, ktoré časti ľudského tela (ruky, krk, trup, nohy a pod.) sú nadmerne zaťažené. Metóda zohľadňuje vplyv sily, ktorú človek vynakladá v danej polohe. Zároveň sa hodnotí aj časové trvanie pohybu. Pre presnú aplikáciu tejto metódy sa berú do úvahy aj odporúčania týkajúce sa zvýšenia akčného indexu pri vynaložení sily alebo okamžité nápravné opatrenia, ak je telo v rotácii, nesymetricky zaťažené, a pritom vykonáva tlačenie, ťahanie alebo presúvanie predmetu.
Vykonávanie pracovných činností je často spojené s cyklickým opakovaním určitej pracovnej činnosti, pri ktorej je potrebné vynaloženie určitej sily. Pri dlhodobom jednostrannom vykonávaní takej činnosti môže dochádzať k preťaženiu namáhanej časti tela, a teda aj k zníženiu produktivity práce, fluktuácii operátorov, práceneschopnosti, chorobám z povolania. Metóda RULA je najstarším, najznámejším a najčastejšie využívajúcim nástrojom z pomedzi analýz hodnotenia cyklicky opakovaných činností. Vznikla v roku 1992 a autormi sú L. McAtamney a N. Corlett. Názov RULA je skratka Rapid Upper Limb Assessment. Hodnotenie sa realizuje na základe pracovného hárku. Hodnotené sú polohy horných končatín (rameno, predlaktie a zápästie), polohy krku, trupu a podopretie nôh, použitie svalov a veľkosť záťaže.
Finálna hodnota zaťaženia sa získava na základe dvoch čiastkových skóre. Čiastkové skóre pre zaťaženie hornej končatiny sa získa hodnotením od najmenších svalových skupín až po najväčšie. Poloha každej časti končatiny sa identifikuje v horizontálnom smere, vertikálnom smere a v torznom vychýlení. Jednotlivé polohy sú limitované číselnými hodnotami, ktorým prislúchajú čiastkové RULA indexy odzrkadľujúce ich rizikovosť. Výstupom metódy RULA sú číselné hodnoty, výsledný RULA index (miera rizika), ktoré zhodnotia rizikovosť práce na vznik CTD u človeka ako celku, ale rizikovosť priradia aj k jednotlivým častiam ľudského tela. Výsledná hodnota pri hodnotení RULA nadobúda hodnoty od 1 po 7, pričom 1 je minimálne riziko a 7 vysoké riziko vzniku CTD.
Horné končatiny hodnotíme touto metódou jednotlivo. Spravidla hodnotíme najviac zaťažovanú hornú končatinu. Identifikujeme následne najrizikovejšiu pracovnú polohu hornej končatiny v rámci opakovaného cyklu. Ak je v danom cykle viacero odlišných rizikových polôh pri práci, hodnotí sa znovu použitím metódy.
Metóda REBA vznikla z metódy RULA. Niektoré zahraničné štúdie uvádzajú, že RULA slúži pre hodnotenie hornej časti tela a REBA pre hodnotenie celého tela. Metóda REBA vznikla na základe potreby hodnotiť riziká fyzickej záťaže pracovníkov v zdravotníctve. Vznikla v roku 2000 a jej autormi sú S. Hignett a L. McAtamney. Vyvinutá bola pre zdravotníctvo (hodnotenie záťaže pri manipulácii s pacientami). V zahraničí sa začala využívať pri hodnotení rizík pri práci so zobrazovacími jednotkami. Rozdiely oproti metóde RULA sú:
-
REBA hodnotí aj polohu dolnej končatiny.
-
Pridáva sa hodnota sily, záťaže a doplnkový bod za opakovanie a prudké pohyby.
-
Zohľadňuje sa typ úchopu (možnosti úchopu).
-
Finálna hodnota miery rizika je rozdelená detailnejšie od 1 do +11 (veľmi vysoké riziko).
