Činnosť národného kontaktného miesta EU-OSHA a medzinárodné aktuality

V rôznych kľúčových oblastiach BOZP sa podarilo dosiahnuť významné pokroky vrátane legislatívy, poradenstva, školenia, rozvoja a používania nástrojov digitálnej podpory, ako aj riadiacich systémov. Došlo tiež k zvýšeniu povedomia o špecifických rizikách pre určité skupiny ľudí, o psychosociálnych rizikách či o duševnom zdraví. Technický a organizačný pokrok sa dosiahol aj v oblastiach, ako je koordinácia bezpečnosti a varovné systémy, technológie na zníženie fyzických zdravotných rizík ako napríklad hluk, manipulácia s nebezpečnými chemikáliami, lekárska starostlivosť, finančné stimuly či poistné záväzky.

EÚ v oblasti BOZP prešla od polovice 80. rokov 20. storočia výraznou modernizáciou, čím sa podarilo vytvoriť rámec pre riadenie rizík v oblasti BOZP. Právne predpisy, na ktorých sa dohodli členské štáty, vlády a sociálni partneri možno považovať za komplexné.

vrátane smrteľných pracovných úrazov a úrazov bez následku smrti vo vzťahu k práci alebo počas dochádzania do práce, zostávajú hlavným ukazovateľom výsledkov BOZP vo verejnej politike a tiež vo všeobecnom vnímaní. Od roku 1998 do roku 2019 miera pracovných úrazov bez započítania úrazov s následkov smrti v rámci EÚ klesla o 58%, pričom v prípade počtu smrteľných úrazov bol v rovnakom období zaznamenaný pokles o 57%. Kľúčovými sa v tomto ohľade ukázali vylepšená organizačná, technická a medicínska prevencia spolu s ekonomický vývojom [3] a zmenami v oblasti pracovnej sily. Pozornosť by sa však naďalej mala venovať vážnym nehodám bez smrteľných následkov, pretože práve tie predstavujú významnú časť ľudskej a finančnej záťaže. [4]

Podobne klesajúci trend vykazujú aj ako ukazovatele pre zdravotné následky (úmrtia a choroby) spôsobené expozíciou na pracovisku. K tomuto poklesu prispeli aj technické preventívne opatrenia a presun pracovnej sily do sektorov s menším počtom "tradičných" expozícií. [5] Za posledných 15 rokov sa štruktúra pracovnej sily zmenila. S rastúcim percentom pracujúcich žien, ktoré sa zvýšilo zo 61,2% v roku 2005 na 67,9% v r. 2019, a zvyšujúcim sa podielom starších pracovníkov, [6] sa ukazuje ako mimoriadne dôležité a potrebné zavádzanie organizačných a technických adaptácií.

Štatistiky tiež svedčia o zvyšujúcom sa počte Rôzne skupiny mobilných pracovníkov v rámci krajín EÚ aj mimo nej tvoria približne 12% pracovnej sily celkove