Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na žeriavoch

Zabezpečenie BOZP na žeriavoch sa nemôže zaobísť bez znalosti platných bezpečnostných predpisov aj znalosti správnej konštrukcie ochranných zariadení používaných na elimináciu úrazového rizika v nebezpečnom pracovnom priestore žeriavov. Z tohto hľadiska je nutné pri žeriavoch dávať dôraz na aktívny prístup k bezpečnosti práce, aktívny prístup k overovaniu bezpečnostných parametrov žeriavov, používanie predpísaných a účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov a pomôcok, dodržiavanie bezpečnostných predpisov a technických noriem, neodstraňovanie zabudovaných bezpečnostných zariadení, upozorňovanie na technické nedostatky (poruchy) a dodržiavanie plánu údržby a opráv.

Žeriavy patria do skupiny technických zdvíhacích zariadení a musia sa riadiť vyhláškou MPSVaR č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, ktorá ich rozdeľuje do skupiny A, B a C.

Bezpečnosť žeriavov je stav, ktorý poskytuje vysokú mieru istoty, že pri dodržaní požiadaviek pre ich prevádzku a obsluhu a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších rušivých vplyvov nedôjde k poruche zariadenia, resp. ku vzniku situácie, pri ktorej by mohli by ohrozené osoby alebo hospodárske hodnoty.

Požiadavky bezpečnosti technických zariadení sú určené na základe najnovších poznatkov vedy a techniky, ktorých využitie pri projektovaní, konštruovaní, vyhotovení, umiestnení a prevádzke týchto zariadení vytvára predpoklady pre ich bezpečnosť.

Subsystém bezpečnosti technických zariadení (objektov a technológií) tvorí v systéme bezpečnosti práce rozsahom najvýznamnejšiu časť.

Žeriav je zdvíhacie zariadenie na premiestňovanie bremien zvislým a vodorovným spôsobom vo vymedzenom priestore.

Žeriav pracuje na princípe sústavy kladiek, ktoré znižujú silu potrebnú na vyzdvihnutie nákladu. Rameno žeriava je spravidla možné otáčať a posúvať, čím dochádza k presúvaniu bremena. Žeriav sa využíva všade tam, kde treba manipulovať s ťažkými bremenami, najčastejšie v stavebníctve, strojárskom a hutníckom priemysle, doprave a pod.

Prevádzkové podmienky, v ktorých vyhradené technické zariadenia pracujú, sú charakteristické množstvom nebezpečných stavov. Táto skutočnosť je dôvodom na vypracovanie a neustále doplňovanie bezpečnostných predpisov, noriem a odporúčaní.

Základné typy rizík pri prevádzke žeriavov môžeme na základe analýzy nehôd zhrnúť do týchto skupín:

Výberom žeriavov sa rozumie určenie typu žeriavu, prípadne jeho príslušenstvo a vybavenie pre konkrétne nasadenie, a to tak pre krátkodobé nasadenie (napr. žeriavy mobilné), ako aj dlhodobé (napr. inštalácia mostového žeriava vo výrobnej hale). Pre výber, aký žeriav má byť použitý, sú rozhodujúce nielen parametre bremena a predpokladaná manipulácia, ale tiež podmienky na pracovisku, doba nasadenia, podmienky pre montáž a demontáž a ďalšie.

Kritériá, na ktoré treba prihliadať, a nebezpečenstvá, ktoré z tohto výberu vznikajú, sú:

Zdvíhacie zariadenia sú konštruované na zdvíhanie a prepravu bremien a osôb. Sú umiestnené:

Nebezpečenstvo vychádzajúce z prevádzkovaného zdvíhacieho zariadenia je dané špecificky jeho používaním a naakumulovanou energiou. Ide o kinetickú energiu pohybujúceho sa zdvíhacieho zariadenia alebo bremena a polohovú energiu, ktorú predstavuje zdvihnuté bremeno. Ďalšie nebezpečenstvo plynie zo skutočnosti, že zdvíhacie zariadenie, najmä žeriavy, sa vo väčšine prípadov pohybujú nad priestorom, ktorý obsluhujú. Hrozí pád bremena, alebo pri vykonávaní kontrolnej, opravárskej či údržbárskej činnosti aj prípadné pády osôb. Ďalšie možné nebezpečenstvo prináša skutočnosť, že takmer všetky zdvíhacie zariadenia sú poháňané elektrickou energiou a existuje nebezpečenstvo vzniku úrazu elektrickým prúdom. Z uvedeného je zrejmé, že zdvíhacie zariadenia, a to nielen vyhradené zdvíhacie zariadenia, predstavujú potenciálne riziko vzniku úrazov (aj pracovných), a preto je potrebné po celú dobu ich prevádzky tieto zariadenia podrobovať pravidelným kontrolám, revíziám, údržbe a opravám. Bez poznania stavu zdvíhacieho zariadenia nie je totiž možné eliminovať jeho nepriaznivé pôsobenie na okolie - na zamestnanca. Je to logické, pretože každé zariadenie časom starne, prevádzkou sa opotrebováva a opotrebované tak môže byť nebezpečné. Výrobca musí zo znalosti jeho konštrukcie stanoviť, ako často je nutné jednotlivé úkony (kontroly, revízie a pod.) vykonávať, a kedy je nutné jednotlivé časti nahradiť novými, plne funkčnými.

Vyhradenými zdvíhacími zariadeniami sú v zmysle vyhlášky MPSVaR č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov, nasledujúce zdvíhacie zariadenia s motorickým pohonom: