Význam týchto ustanovení spočíva v tom, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP, ani zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody za pracovný úraz, chorobu z povolania a iné následky poukázaním na tzv. "objektívne ťažkosti", t.j. nedostatok finančných prostriedkov, nutnosť dodržania dodávateľských záväzkov, nedostatok odborných zamestnancov a pod.
Ak teda zamestnávateľ, či už vedome, z nevedomosti alebo z nedbanlivosti pripustí a trpí, aby jeho zamestnanci plnili svoje úlohy na úkor bezpečnostných požiadaviek, berie na seba plnú zodpovednosť a musí znášať' všetky vzniknuté následky. V tomto zmysle treba chápať jednotu ekonomických výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o BOZP.
Povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov v oblasti BOZP sú vymedzené v zákone č. 311/2001 Z.z. - Zákonníku práce, v znení neskorších predpisov a v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zamestnávateľ je povinný na základe týchto právnych predpisov zaistiť BOZP zamestnancov s ohľadom na všetky riziká možného ohrozenia života a zdravia. Uvedené právne predpisy určujú, na koho sa táto povinnosť vzťahuje a kto za plnenie úloh plynúcich z tejto zodpovednosti zamestnávateľa zodpovedá. Tieto základné princípy, hoci sa na prvý pohľad zdajú ako všeobecné a zamestnávateľom i zamestnancom úplne samozrejmé, majú obrovský význam pre prax. V okamihu, kedy vznikne škoda, či už zamestnávateľovi alebo zamestnancom, je neoddeliteľnou súčasťou posúdenia celkovej situácie a všetkých okolností aj posúdenie toho, ako boli dodržané všetky zásady BOZP. A práve porušenie základných princípov BOZP býva v praxi najčastejším dôvodom vzniku škody, či na jednej alebo druhej strane pracovnoprávneho vzťahu. Najvážnejšie následky má nedodržanie zásad BOZP v prípadoch vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania, kedy sa však už skúma len, ktoré zásady BOZP boli porušené a do akej miery ktorým účastníkom pracovnoprávneho vzťahu, čo si vyžaduje sociálna poisťovňa na odškodnenie postihnutých. Z toho dôvodu treba ustanovenia, uvedené v právnych predpisoch ako "preventívne", dodržiavať. Ich cieľom je chrániť zdravie pracovníkov. Úrazy sa sústreďujú pri najčastejších technológiach obrábania, ako je sústruženie, brúsenie, frézovanie a vŕtanie.
Najviac úrazov je spôsobených:
-
odletujúcou trieskou, najmä pri sústruhoch, menej pri vŕtačkách a frézovačkách, a odletujúce drobné úlomky pri brúsení na brúskach. Najčastejšie sa vyskytujú poranenia očí a popálenia rúk a ostatných častí tela,
-
poranením rúk o ostrie nástrojov; je to najmä nebezpečný dotyk s brúsnym kotúčom, porezanie o sústružnícke nože, frézovacie nástroje, vrtáky a to zväčša pri upínaní a výmene obrábaných predmetov, pri čistení a pod.,
-
zachytením, udretím pohybujúcimi sa časťami ako napríklad nechráneným upínacím zariadením (univerzálnym skľučovadlom, upínacou doskou), pohybujúcim sa stolom, šmýkadlom, a to pri obsluhe stroja,
-
drobnými poraneniami, ktoré vznikajú pri upínaní obrábaných predmetov, upínacích zariadení, ďalej pri nastavovaní a údržbe strojov. Sú to napríklad menšie pomliaždenia rúk pádom upínaného predmetu, používaním nevhodného či poškodeného náradia a pod. Príčinou týchto úrazov je nesprávne konanie alebo nepozornosť.
Úrazy na kovoobrábacích strojoch
Vŕtačky
V dielňach používame predovšetkým stolovú a stĺpovú vŕtačku. Najčastejšou príčinou úrazov pri týchto strojoch sú otáčajúce sa časti (rotujúce vretená, skľučovadlá a nástroje), ako aj nedokonalé upnutie vŕtaného materiálu. Nebezpečenstvo zachytenia voľne vlajúcich vlasov, prípadne voľného konca rukáva hrozí od rotujúceho vretena, skľučovadla a nástroja, ktoré vždy nemožno vhodne zabezpečiť.
Nebezpečenstvo zachytenia možno pri vŕtačkách znížiť predovšetkým správnym oblečením pracovníka a dodržiavaním pravidiel bezpečnej práce. Pri práci treba dôsledne používať (najmä ženy) správne uviazané šatky, čiapky, sieťky. Vlasy nesmú vyčnievať spod pokrývky hlavy. Mnohé ťažké úrazy si vynútili zákaz používania rukavíc. Nie je dovolené pracovať ani s obväzom na zranenej ruke či prste, s koženými chránidlami prstov a pod. Rukávy pracovného odevu musia byť riadne upnuté. Vŕtaný predmet pri práci je potrebné spoľahlivo upnúť, napr. vo zveráku, kliešťach, pomocou upínadiel k stolu alebo aspoň ho zabezpečiť tak, aby sa nemohol uviesť do rotácie, napr. opretím o zarážku, kolík a pod.
Obzvlášť nebezpečné je zrážanie hrán väčším priemerom vrtáka, pri ktorom sa obrábaný predmet drží v ruke a pritláča k vrtáku. Tento nesprávny postup už často spôsobil ťažké úrazy, keď sa vrták zasekol a nečakane uviedol držaný obrábaný predmet do rotácie. Ako bolo uvedené, obrábaný predmet treba i pri zrážaní hrán zabezpečiť proti eventuálnemu pootočeniu. Na zrážanie treba použiť kužeľový záhlbník, nie vrták. Vlastné zrážanie je nutné vykonávať posunutím vŕtacieho vretena. Pri výmene nástroja musí byt' vreteno vŕtačky v pokoji. Výnimkou je upínanie do rýchloupínacích hláv (najčastejšie sa používajú pri otočných vŕtačkách). Nástroj z redukčného puzdra sa vyberá a z vretena stroja sa uvoľňuje vyrázacím klinom. Vyrázací klin sa nesmie ponechať vo vretene, pretože sa môže vymrštiť alebo zachytiť pracovníkov odev pri uvedení vretena do pohybu. Remeňový prevod od hnacieho elektromotora k vŕtaciemu vretenu musí byť pri práci uzavretý ochranným krytom a po vypnutí stroja sa nesmie dobiehajúce vreteno brzdiť rukami alebo v ruke držaným predmetom. Na odstraňovanie triesok používať štetce, škrabky, metličky alebo vzduchové pištole.
Frézovačky
Frézovačka (frézka) je obrábací stroj, ktorý obrába povrch obrobku pomocou rotujúceho rezného nástroja - frézy. Rozbor príčin úrazovosti potvrdzuje, že úrazy pri frézovačkách vznikajú pri priblížení k frézovaciemu nástro