Slovensko kraľuje rebríčku fiktívnych živnostníkov, bude to mať výrazne negatívny dopad na ich dôchodky

Počet fiktívnych živností narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov a táto legislatívna zmena roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi (graf č. 1). Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v 2021 (v priemere 148 tisíc živnostníkov). Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší.

Na fenomén fiktívnych živnostníkov kontrolný úrad upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhý najvýznamnejší dôvod únikov na odvodoch na sociálnom poistení. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti upozorňuje, že „dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec“. Šéf slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že daňové výpadky sa premietajú do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samospráve na plnenie základných povinností voči jej občanom. Napriek identifikovaným rizikám doposiaľ neboli zo strany štátu prijaté opatrenia na zastavenie fenoménu fiktívnych živnostníkov. „Po štrnástich rokoch od finančnej krízy sú verejné rozpočty pre pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu či vysokú infláciu opäť v napätom stave. Vlády európskych krajín by sa preto mali zamerať na hľadanie riešení a viaceré národné kontrolné inštitúcie vidia kroky smerujúce k ozdraveniu verejných financií v prijatí pravidiel na obmedzenie fiktívnych živností,“ konštatuje Ľ. Andrassy.  

Slovensko v štatistikách Eurostatu a OECD

Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Podľa definície Eurostatu z roku 2017 sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez zamestnancov pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas, označované ako fiktívne. Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel takých, ktorí mali jedného klienta (SR – 23 %, priemer EÚ – 8,4 %) a druhý najvyšší podiel SZČO, ktorí mali jedného klienta a jedného dominantného klienta (SR – 31,4 %, priemer EÚ – 16,2 %). Podrobné informácie sú znázornené v grafe č. 2. Vysoký podiel SZČO s jedným klientom na Slovensku potvrdzujú aj dáta OECD za rok 2019.

Vyslaní živnostníci

Existencia fiktívnych živnostníkov vytvára nekalú konkurenciu, keďže spoločnosti s nižšími nákladmi na fiktívnych živnostníkov môžu poskytovať lacnejšie služby. Tento fenomén je však zaujímavý aj z celoeurópskeho hľadiska, uvádza sa v analýze NKÚ SR. SZČO totiž môžu slobodne poskytovať svoje služby vo všetkých členských štátoch EÚ. Zároveň si môžu za stanovených podmienok vybrať, či budú platiť dane a odvody v domovskej krajine alebo v krajine, kde vykonávajú svoju činnosť. V prípade občanov Slovenska si mnohí živnostníci pôsobiaci v zahraničí vyberú možnosť platiť nižšie daňovo-odvodové zaťaženie v SR. V rokoch 2015 až 2020 malo Slovensko najvyšší počet vyslaných živnostníkov z krajín EÚ. V uvedenom období vyslalo do zahraničia v priemere deväťkrát vyšší počet živnostníkov, ako je priemer krajín EÚ. Po zmene legislatívy v januári 2017 začal rásť podiel SZČO na celkovom počte vyslaných osôb. Analytici národnej autority pre externú kontrolu upozorňujú, že ak predpokladáme, že štruktúra vyslaných pracovníkov pred zmenou legislatívy bola prirodzená, tak v roku 2021 bolo v stavebníctve približne 2 000 fiktívnych živnostníkov navyše. To by za rok 2021 predstavovalo v tomto prípade potenciálny únik na daňových a odvodových príjmoch približne 9,8 – 14,3 mil. eur.

Odporúčania

Súčasný daňovo-odvodový systém je nastavený v neprospech pracovných pomerov. Analytici kontrolného úradu preto zdôrazňujú, že je nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, avšak s ohľadom na osobitosti nákladov živnostníka. V zahraničí je dobrou praxou posilnenie kapacít a kompetencií zodpovedných inštitúcií, ako aj prenesenie ťarchy dokazovania na stranu zamestnávateľa. Analytici tiež pripomínajú, že na Slovensku vie k odhaľovaniu fiktívnych živností prispieť Národný inšpektorát práce a k odhaľovaniu fiktívnych živností by mohli dopomôcť aj digitálne nástroje. Podľa šéfa národných kontrolórov budúca vláda aj parlament by mali zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu. „Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ´neštandardne´ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, ale taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia,“ dodal Ľ. Andrassy.

Analýza (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby
 

Graf č. 1: Zmena legislatívy roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi

Zdroj: Výpočty a spracovanie NKÚ SR.

Poznámky: Graf znázorňuje priemerné ročné daňovo-odvodové zaťaženie po zmene a bez zmeny legislatívy. Zvislá os je uvedená v eurách

Graf č. 2: Podiel SZČO s jedným klientom v roku 2018 bol na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ najvyšší

Zdroj: Eurostat; Výpočty a spracovanie NKÚ SR